Klavírny koncert (Grieg)
 Prvé takty skladby | |
| Druh skladby | klavírny koncert |
|---|---|
| Hudobný štýl | romantizmus |
| Vznik | 1868 |
| Približná dĺžka | 30 min. |
| Časti skladby | |
| |
| Inštrumentácia | |
Nástroje zapojené do hry:
| |
Klavírny koncert a-mol, Op. 16 je dielo nórskeho skladateľa Edvarda Griega.
Skladateľ dielo zložil v roku 1868, iba ako 25-ročný. Išlo o jedno z jeho najskorších diel a zároveň jedno z mála typických, rozsiahlych orchestrálnych diel, ktoré napísal. Neskôr sa viac sústredil na menšie formy a komornú hudbu. Skice klavírneho koncertu ukázal počas návštevy vo Weimare vtedy už známemu Franzovi Lisztovi, ktorý si ho prehral a nešetril chválou. Zároveň mladému kolegovi poradil, aby druhú tému v prvej vete zveril trúbkam namiesto violončel. Úspešná premiéra koncertu sa uskutočnila v apríli 1869 v Kodani s klaviristom Edmundom Neupertom. Grieg však orchestrálny part po celý život neustále prerábal a nakoniec neposlúchol ani Lisztovu radu. Verziu, v akej sa koncert hráva dnes, dokončil až niekoľko týždňov pred smrťou.
Grieg bol pri písaní koncertu nepochybne ovplyvnený Schumannovým klavírnym koncertom, s ktorým ho nespája len spoločná tónina, ale aj podobný prístup k formálnej stránke diela. Grieg však do koncertu zakomponoval i vplyvy nórskej ľudovej hudby, čo je dôvodom špecifickej vzrušujúcej melodiky diela. Lyricky zameranému koncertu dominuje typický romantický hudobný jazyk, s fantazijnou až rozprávkovou náladou, ktorou prekypujú najmä sólové klavírne pasáže.
Po úvodnom burácaní tympanov dielo začína (podobne ako Schumannov koncert) krátkym dramatickým klavírnym sólom s dobre známou úvodnou zostupnou pasážou. Po nej sa ozvú drevené dychové nástroje s prostou hlavnou témou, ktorú po nich preberie klavír. Až po krátkom rozvedení prichádza vedľajšia téma, ktorú Grieg nakoniec predsa len prenechal violončelovej sekcii. Klavír sa ujme i tejto melódie, ktorú plynule dramatizuje až do výrazného, odhodlaného orchestrálneho vstupu, ktorý uvádza rozvedenie tém. To je plné poetickej hudby, s príjemným vyvážením klavíra a orchestrálneho sprievodu. V prvej vete nechýba ani klavírna kadencia, po ktorej nasleduje repríza. Krátko pred úplnym záverom vety znovu zaznie zostupná pasáž z úvodu koncertu. V krátkej druhej vete sólový nástroj tradične vystupuje v pomalom tempe, so zasnívanou témou, ktorej predchádza citlivý orchestrálny úvod. Tak ako je to charakteristické pre piesňovú formu pomalých viet koncertov, stredná časť vety je búrlivejšia, potom sa však opäť vracia pôvodný charakter hudby. V tretej vete sa po niekoľkých orchestrálnych tónoch klavír rozbieha úvodným behom, z ktorého skočí priamo do rytmickej hlavnej témy, založenej na nórskom ľudovom tanci. Mimoriadne krásna je kontrastná téma, ktorá začína nežným flautovým sólom a po orchestrálnej dohre ju klavír rozvedie. Potom opäť nastupuje hlavná rytmická téma, a po nej dramatická medzihra. Je tu pripomenutý i tematický materiál z prvej vety, a krátka klavírna kadencia. Po zopakovaní modifikovanej hlavnej témy ušľachtilé dielo vyvrcholí vo veľkolepej kóde v ktorej orchester doprevádza klavír s nádychom lisztovskej bravúry.
Hoci niektorí kritici považujú Griegov koncert za prežitok a vyčítajú mu obmedzenú časovú platnosť, toto dielo sa stále nevytráca zo svetových pódií. Veľké melodické bohatstvo a poslucháčska popularita robia z tohto koncertu interpretačne vďačné dielo, ktoré zostáva naďalej stabilnou súčasťou klavírneho repertoáru.
