Klinový remeň

Klinový remeň je typ remeňa, ktorý má tvar klinu na svojom priereze a slúži na prenos hnacích síl. Tieto remene sú dôležitou súčasťou strojov a sú štandardizované v metrickej a palcovej sústave. Môžu mať rôzne prierezy, vrátane klasických, úzkych a variátorových. Rovnako môžu byť jednoduché alebo viacnásobné a používajú sa s rôznymi remenicami. Na výrobu klinových remeňov sa najčastejšie používa guma a polyméry. Remene nie sú jednoduché, ale skladajú sa z nosného jadra, často z kevlarových vlákien, výplne z technickej gumy alebo iného polyméru a vonkajšieho obalu, ktorý chráni remeň pred vonkajšími vplyvmi. Existujú dva hlavné typy klinových remeňov: obaľované a rezané. Konštrukcia klinových remeňov zahŕňa rôzne vrcholové uhly, ako sú 60°, 40° a 36°. Zuby na týchto remeňoch neslúžia na prenos krútiaceho momentu, ale na zvýšenie životnosti remeňa. Klinový remeň prenáša krútiaci moment z hnacej remenice na hnanú, ak sa remeň začne dotýkať remenice svojim vnútorným priemerom, dochádza k strate prenášaného momentu a k preklzu, zahrievaniu súčastí prevodu a ich degradácii. Prenos momentu je realizovaný trením šikmých plôch remeňa o remenicu.

Pôvodný koncept spočíval v tom, že sa využijú vlastnosti zvieracieho kužeľa, aby sa pri menšom napnutí remeňa dosiahla väčšia trecia sila v porovnaní s plochými remeňmi. Zväčšením profilu remeňa sa zvýšila aj jeho zotrvačnosť. Preto maximálne pracovné otáčky klinových remeňov sú nižšie ako remeňov plochých a sú závislé od jeho prierezu.

Fyzikálny prevodový pomer sa vypočítava ako pomer výpočtového priemeru hnacej remenice k výpočtovému priemeru hnanej remenice. Prevodový pomer klinových remeňov je konštantný. V strojárstve sa prevodový pomer definuje opačne ako vo fyzike, a preto strojárstvo pracuje s prevrátenou hodnotou fyzikálneho prevodového pomeru.

Klinový remeňový prevod tlmí nárazy a znižuje hlučnosť v systéme, čím zvyšuje životnosť hnacej a hnanej časti.

Životnosť remeňov závisí na niekoľkých faktoroch, vrátane:

Rozsah otáčok, pre ktoré sú určené.
Veľkosť momentov a rázov, ktoré majú prenášať.
Prostredie, v ktorom pracujú (prašnosť, chemické namáhanie remeňa).
Rovnobežnosť osí remeníc (radiálna a axiálna presnosť usadenia).
Drsnosť funkčných plôch.
Teplota, pri ktorej pracujú.

Tiež je dôležité dodržiavať správnu napínaciu silu remeňa. Príliš veľká napínacia sila môže poškodiť štruktúru remeňa tým, že ho príliš napne v ťahu a prekračuje maximálne povolené tlakové napätia materiálu. Veľká napínacia sila tiež môže spôsobiť problémy s ložiskami hriadeľov oboch remeníc. Naopak, malá napínacia sila môže viesť k preklzu remeňa, čo zase môže spôsobiť zvýšenie teploty a mechanické poškodenie funkčných plôch trením. Je preto dôležité udržiavať správnu napínaciu silu pre optimálnu životnosť remeňov.

Remeň môže byť súčasťou pohonu (motoru), ktorý spája hnací hriadeľ s hriadeľom, ktorý sa pohybuje. Remeň býva zvyčajne vyrobený z odolnej gumy s vnútorným tkaninovým jadrom, čo zvyšuje jeho pevnosť v ťahu. To umožňuje preniesť väčší krútiaci moment (výkon). Remeň môže byť navrhnutý tak, aby bol odolný voči rôznym podmienkam, vrátane vysokých teplôt, kontaktu s olejmi, rázovému zaťaženiu a podobne.

Existujú remene aj iné ako klinové remene:

Ploché remene: Tieto remene majú rovný, plochý profil a sú často používané v jednoduchých prevodových systémoch.
Zubové remene: Tieto remene majú zuby, ktoré zapadajú do drážok na remeniciach. Tento typ remeňa sa používa na presné prenosy krútiaceho momentu.
S kruhovým alebo štvorcovým prierezom: Tieto remene majú kruhový alebo štvorcový prierez a môžu byť navrhnuté pre špecifické aplikácie.

Každý z týchto typov remeňov má svoje vlastné výhody a využitie v rôznych aplikáciách. Používa sa na rôzne účely, od jednoduchých prevodových systémov až po zložité strojové mechanizmy.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Klínový řemen na českej Wikipédii.