Kostol Navštívenia Panny Márie (Závod)

Kostol Navštívenia Panny Márie (Závod)

Gotický kostol Navštívenia Panny Márie, ktorý bol neskôr renesančne upravený sa nachádza na cintoríne v severnej časti obce Závod, spadajúcej do Malackého okresu v Bratislavskom kraji. Kostol patrí medzi najhodnotnejšiu pamiatku na južnom Záhorí a od 14. septembra roku 1963 sa radí medzi kultúrne pamiatky. Je vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku, v správe Rímskokatolíckej cirkvi farnosti Závod.

História

14.-17. storočie

Kostol bol podľa literatúry a miestnej tradície postavený v roku 1339. Na tento rok odkazuje aj nápis 1339 na hlinenej tabuľke zavesenej v podveží kostola. Počas Bočkajovho povstania bol však zničený a to zásadne. Renovačné práce boli ukončené v roku 1622, kedy bol kostol novo zaklenutý, vymaľovaný a zasvätený patrónovi obce – Michalovi Archanjelovi. Vysviacku vykonal biskup Ján Pyber, kedy bol do oltára vložený písomný dokument o posviacke kostola a relikvie sv. Ambróza a sv. Kolomana. Z rovnakého roku pochádzali aj fragmenty nástenných malieb, ktoré sa však spolu s pôvodným oltárom nezachovali. Farnosť bola v obci Závod založená v roku 1630.

18.-20. storočie

V druhej polovici 18. storočia, konkrétne v roku 1777 bola prevedená jeho rekonštrukcia kvôli schátralému stavu. Bol postavený nový oltár v klasicistickom štýle s festonmi, rosetami a pilastrami na ktorom sa nachádzali barokové sochy. Celkovo má tri drevené oltáre. Veľký, oltár sv. Michala, ktorý bol pozlátený, farebný a maľovaný s drevenými sochami sv. Bartolomeja a sv. Mateja a na vrchu štyroch drevených anjelov. Druhý oltár sv.Jána Nepomuckého sčasti pozlátený a taktiež farebný s drevenými sochami sv. Gregora pápeža, sv. Ambróza biskupa, sv. Jána evanjelistu a sv. Jána krstiteľa. Tretí je oltár sedembolestnej Panny Márie, pozlátený, farebný so sochami dvoch anjelov, Márie Salomi, Márie Magdalény a do dreva vytesaný nápis : JESUS – HOMO – SALVATOR (JEŽIŠ – ČLOVEK – SPASITEĽ). Na drevených vyrezávaných stĺpoch s parapetom na ktorom sú dochované renesančné maľby svätíc a svätcov je postavený drevený organový chór, ktorý sa do smeru lode otvára tromi arkádami pričom stredná je širšia. Krsteľnica bola kamenná, ozdobená drevenou korunou a železnými plieškami. No nezachoval sa organ, sochy, oltáre ani zvony. V roku 1897 bol postavený nový, väčší kostol v novogotickom slohu a funkcia starého kostola sa zmenila na kaplnku. Zároveň bol nový kostol znovu zasvätený Michalovi Archanjelovi čo znamenalo, že sa musela nájsť náhrada starému a tak bol zasvätený sviatku Navštívenia Panny Márie. Pôvodný oltárny obraz sv. Michala archanjela bol presunutý do nového kostola a nahradený obrazom Piety, ktorý je v kostole dodnes.

Počas 1.svetovej vojny boli armádou kostolu odobraté dva staré zvony a v obci zostal jediný malý zvon v novom kostole. V roku 1923 boli obci Závod zhotovené tri zvony z ktorých jeden putoval do starého kostola. Všteky tri zvony boli vysvätené Msgr. Andrejom Hlinkom. Po čas druhej svetovej vojny si vojaci na jeho veži vytvorili pozorovateľňu, kvôli čomu sa stal terčom útoku a bol opäť poškodený. Hneď po skončení vojny sa uskutočnili len najdôležitejšie opravy. Rozsiahlejšia oprava kostola sa uskutočnila v roku 1949, ďalšie práce na kostole sa previedli až v roku 1992, pričom prebehla reštaurácia sôch a oltára v kostole. Po ukončení prác bol kostol vykradnutý pričom boli ukradnuté dve významné sošky s veľkou historickou hodnotou, ktoré sa aj napriek odhaleniu páchateľov do kostola už nevrátili. Do roku 1997 sa dokončili všetky vonkajšie a vnútorné práce, no v roku 1999 bol kostol opäť vykradnutý. Ukradnutý bol obraz Ukrižovaného, obraz sv. Michala Archanjela a drevená procesiová socha Božského Srdca.

Súčasnosť

V súčasnosti kostol slúži ako pohrebná kaplnka.

Popis stavby

Exteriér

Kostol vo svojich odstupňovaných architektonických hmotách predstavuje jednoloďovú stavbu s gotickou pôdorysnou osnovou, ktorá je vo východnej časti ukončená kňazišťom, pri ktorom je pristavená sakristia. Na západe je kostol ukončený predstavanou vežou, ktorá je zastrešená vysokým osemuholníkovým ihlanom z betónu. Strecha bola pôvodne pokrytá šindlom. Loď a kňazište majú sedlové strechy pokryté betónovými škridlicami. Sakristia je zastrešená pultovou strechou taktiež pokrytou betónovými škridlicami. Fasády kostola sú bez plastickej výzdoby členené opornými piliermi. Pristavená sakristia má na východnej strane malé obdĺžnikové okno a na západnej samostatný vstup. Kňazište má na južnej a juhovýchodnej strane dve obdĺžnikové okná, ktoré sú polkruhovito ukončené. Loď má na severnej strane jedno a na južnej strane dve vertikálne polkruhovito ukončené okná. Na južnej strane je taktiež umiestnený vstup do kostola umiestnený medzi dvoma piliermi. Veža ktorej štvoruholníkový pôdorys sa v 2/3 výšky mení na tvar osemuholníka má na západnej strane vstupný portál s lomeným oblúkom. Vyššie nad vstupom sa nachádzajú dva vertikálne otvory uložené nad sebou. V hornej časti veže sa nachádzajú na štyroch stenách obdĺžnikové otvory s polkruhovým ukončením. Strecha veže je vo vrchole ukončená krížom na kovovej bani. Kostol je vystavaný z tehál, fasáda je hladko omietnutá a natretá na bielo a farebne odlíšený len sokel sivej farby, ktorý obieha po obvode celého kostola. Na veži je vytvorený odskokom muriva no na zvyšku stavby ho tvorí hrubšia vrstva omietky.

Interiér

Vo vnútri je kostol zaklenutý valenou lunetovou klenbou, pochádzajúcou z čias prvej rekonštrukcie kostola. Sakristia je zaklenutá krížovou klenbou. Drevený strop pod chórom, na ktorý vedú schody pochádzajúce z čias prvej rekonštrukcie (rok 1622) je kazetovaný, vyzdobený renesančným ornamentom, ktorý tvoria rozviliny. Výtvarná výzdoba v kostole pochádzajúca z roku 1622 je zachovaná len vo fragmentálnom stave. Pomaľované plochy sa nachádzajú na klenbe kňazišťa a na širokom páse steny víťazného oblúka v pohľade od lode, kde je vo vrchole znázornená kompozícia dvoch anjelov. Na ploche klenby nad chórom je zachovaný medailón postavy svätca – pravdepodobne sa jedná o sv. Pavla apoštola. V súčasnosti sú maľby zatreté vápennou omietkou za účelom ich konzervácie. Hlavný oltár predstavuje zlátenú klasicistickú skladbu pozostávajúcu z pilastrov, ktoré nesú prehnuté kladie s Božím okom. Pod hlavným oltárnym obrazom, ktorý je situovaný v strede sa nachádza svätostánok s volutami po bokoch. Po bokoch hlavného oltára sa nachádzajú sochy, ktoré boli dodatočne inštalované. Na mieste hlavného oltárneho obrazu je v súčasnosti obraz od miestneho rodáka Pavla Žáka. Obraz Piety, ktorý zobrazuje sediacu Bolestnú Pannu Máriu s Kristom na kolenách. Nad vstupom do sakristie sa nachádza barokový obraz ukrižovaného Krista na kríži, pod ktorým by mala kľačať Mária Magdaléna. Na ľavej strane od oltára sa nachádzajú v lunete plastiky svätíc medzi ktorými sa nachádza veľký drevený kríž. Po bokoch oltáru sú dve barokové plastiky svätcov, ktorí majú pohľady upreté do hora. Jedna z plastík by mala podľa charakteristických znakov predstavovať sv. Bartolomeja, ktorý bol stiahnutý z kože. Súčasné lavice vyhotovil miestny stolár Jozef Egl.

Zaujímavosti

• Na zvone vyrobenom v roku 1923 je nápis: Panna Mária Cellenská oroduj za nás! Našej milej matičke Cellenskej obetuje Ján Boll farár, slečna Mária Iser, Mária Molnár. Liaty v Trnave a Kurbel. Prefekta 1923
• Podľa miestnych obyvateľov sa pod oltárom nachádzajú hroby niekoľkých kňazov.
  

Fotogaléria

• 
  Kostol - Západ
• 
  Kostol-východ
• 
  Kostol-sever
• 
  Kostol-juh
• 
  Kostol-juhovýchod
• 
  Schematický pôdorys kostola
• 
  Hlinená tabuľka v podveží
• 
  Pohľad na oltár a klenbu kostola
• 
  Pohľad na chór
• 
  Pohľad na zachovalé maľby chóru
• 
  Podhľad chóru s maľbou ornamentov
• 
  Nový oltárny obraz od Pavla Žáka
• 
  Kríž s plastikami svätíc
• 
  Obraz Krista nad vstupom do sakristie
• 
  Pieta- bývalý oltárny obraz
• 
  Schody vedúce na chór

Literatúra

• ŠVEC, Martin. Kostol Navštívenia Panny Márie v Závode: gotický, či renesančný? : Úvaha o datovaní. Monument revue : časopis pamiatkového úradu SR, 2014, roč. 3, čís. 2, s. 2-7. Dostupné online [cit. 2020-10-11]. ISSN 1338-807X.
• ZAJÍČKOVÁ, Mária; DRAHOŠOVÁ, Viera. Závod. Skalica : Záhorské múzeum, 1997. 91 s. ISBN 80-85446-31-6. S. 40.

Externé odkazy

• Obec Závod - História obce [online]. Závod: Obec Závod, [cit. 2020-10-11]. Dostupné online.