Koučovanie (ekonomika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Koučovanie alebo koučing alebo staršie coachovanie (angl. coaching) je rozvíjanie schopností iných ľudí v manažmente a obchode.

Definícia[upraviť | upraviť zdroj]

Koučovanie je spôsob podpory rozvoja schopností a zručností jednotlivcov i skupín, manažérov i zamestnancov. Podľa definície Internation Coach Federation je koučovanie partnerstvo s klientom v rozhovore, ktorý provokuje myšlienky a inšpiruje človeka maximalizovať svoj osobný a pracovný potenciál. Koučovanie viac než by niečomu učilo, pomáha učiť sa. Koučovanie je cielené uvoľňovanie a posilňovanie rozvojového potenciálu človeka, ktoré sa uskutočňuje buď priamo pri práci koučovaného človeka alebo mimo nej, spoločne s odborníkom na koučovanie – koučom. V oblasti rozvoja manažmentu a zamestnancov v organizácii ide teda o cielené uvoľňovanie a posilňovanie rozvojového potenciálu človeka. Pomáha rozvíjať potenciál pracovníka a umožňuje maximalizovať jeho výkon. Kouč pomocou otázok podnecuje premýšľanie človeka, čím mu pomáha jasnejšie si uvedomovať súvislosti, zvyšovať svoju vnútornú angažovanosť a zdokonaľovať sa. Využíva pritom vnútornú motiváciu človeka. Pomáha premeniť vedomosti človeka pomocou nadobudnutých skúseností na zručnosti, ktoré mu pomáhajú v práci, pri zlepšovaní výkonu práce, ale aj v osobnom živote. Dnes je koučovanie dôležitou súčasťou rozvoja ľudských zdrojov a oblasť koučovania sa dynamicky rozvíja s úsilím organizácií skvalitňovať výkon svojich pracovníkov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou a najrozšírenejšou oblasťou, v ktorej sa koučovanie pôvodne využívalo, bol šport. Obchodné koučovanie (business coaching) a koučovanie zamestnancov v rôznych odvetviach (nielen) podnikania sa na celom svete rozšíril v súvislosti s potrebou rozširovať pôsobnosť firiem nad rámec krajiny a viesť pracovníkov k zdokonaľovaniu ich zručností a k motivácii ku vyšším výkonom. Obchodný koučing slúžil na zdokonaľovanie obchodných zručností akými sú iniciatíva, tímová práca, predaj, komunikácia, efektívne určovanie cieľov a strategické plánovanie. Rola kouča sa v priebehu posledných rokov zmenila, ale niektoré štúdie dokazujú, že isté formy organizačného koučovania sa používali už v období medzi rokmi 1930 a 1960, keď manažéri, alebo supervízori už zastupovali rolu kouča pre svojich podriadených. Vplyvom rôznych rozvojových filozofických smerov, vzdelávania dospelých, vplyvom psychológie a ďalších organizačných a líderských praktík sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia koučovanie vyvinulo do nezávislej disciplíny. Prijal sa rad noriem a dnes je koučovanie známe ako disciplína, ktorú používajú mnohí profesionáli zaoberajúci sa personálnym a profesijným rozvojom osôb. Existuje niekoľko inštitúcií, ktoré prevzali iniciatívu zaoberať sa touto relatívne novou disciplínou. Medzi najznámejšie patria International Coaching Council, International Coach Federation, International Association of Coaching, Certified Coaches Federation, European Coaching Institute a International Guild of Coaches. V krajinách, kde sa profesia rozšírila, pôsobia aj národné asociácie – napr. v Česku Česká asociace koučů, na Slovensku Slovenská asociácia koučov (od r. 2006). Sú to profesijné združenia – neziskové organizácie, ktoré podľa medzinárodných alebo národných štandardov profesie akreditujú školy koučovania a priznávajú tituly profesionálnym koučom. Existencia takýchto inštitúcií posúva kvalitatívnu úroveň koučovania vpred a pre klientov, ktorí majú záujem o služby profesionálnych koučov, je certifikácia profesijným združením aspoň určitou garanciou ich profesionality.

V priebehu niekoľkých desaťročí sa koučovanie dostalo na takú profesionálnu úroveň, že za kouča sa môže považovať len profesionál, ktorý absolvoval špecifické koučovské vzdelanie a nestačí naň napríklad vzdelanie v oblasti psychológie, andragogiky alebo manažmentu.

Okrem koučovania v manažmente sa dnes môžeme stretnúť s ďalšími špecializáciami koučovania:

  • životné koučovanie (life coaching) – zameriava sa na stanovovanie si životných cieľov, rozpoznávanie životných príležitostí a na vytvorenie si spokojného a naplneného života.
  • zdravotné koučovanie (health coaching) – zameriava sa na zdravý životný štýl a na spôsoby, ako si vylepšiť a udržať pevné zdravie,
  • koučovanie konfliktu (conflict coaching) – zameriava sa to, aby sa konflikty konštruktívne premieňali na obojstranne prijateľné riešenia typu výhra-výhra (win-win).
  • vzťahové koučovanie – pomáha ľuďom prekonávať osobné prekážky pri nadväzovaní, udržiavaní a ukončovaní vzťahov tak, aby boli schopní žiť v kvalitnom, obojstranne uspokojujúcom vzťahu s inými ľuďmi.

V súčasnosti sa koučovanie v oblasti manažmentu a obchodu prenáša z externých služieb dovnútra organizácií. Keďže výsledkom koučovania je vyššia angažovanosť a zodpovednosť, považuje sa za štandard, ak manažér a líder dokáže podporovať sebarozvoj svojich zamestnancov pomocou koučovania.

Vzniká tým potreba, aby sa každý manažér naučil koučovať a pomáhal členom svojho tímu rozvíjať sa najmä v samostatnosti a zodpovednosti, ktoré si vyžaduje fungovanie organizácie v podmienkach neustále sa meniaceho trhu.

Formy a metódy koučovania[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšia forma aj metóda koučovania je individuálny alebo skupinový koučovací rozhovor, koučovacie interview. Koučovanie samo osebe už nemožno nazývať metódou, lebo samo používa rôzne metódy a techniky, ale koučovacie techniky a koučovací prístup možno využiť aj na seminároch a v teambuildingových aktivitách. Existuje veľa metód koučovania, ktoré sa líšia v závislosti od školy resp. smeru, z ktorého daná škola čerpá. Najviac využívanými metódami sú kladenie účinných otázok (účinné pýtanie sa) a aktívne/proaktívne/konštruktívne počúvanie, čo sú zároveň aj dve z 11 kľúčových kompetencií kouča definovaných International Coach Federation.

Koučovací rozhovor môže využívať množstvo metód a nástrojov, ktorými kouč pomáha klientovi prehĺbiť svoje uvedomenie, lepšie vidieť vzájomné súvislosti javov, ľahšie sa rozhodovať alebo jasnejšie si uvedomovať ciele a napredovať k nim.

Veľmi efektívnym prístupom pri koučovaní je prístup zameraný na riešenie (solution focused approach), zameraný oveľa viac na pragmatické a konštruktívne riešenie problémov než na analýzu ich príčin. Individuálne koučovanie podporuje rozvoj schopností klienta buď priamo v praxi alebo v rámci reflektovania situácií z reálnej praxe. Ak napríklad obchodník absolvuje tréning k technikám predaja, mal by byť čo najskôr koučovaný v praxi pri skutočných rokovaniach so zákazníkom. Takto mu môže vlastný manažér alebo externý či interný kouč pomôcť nájsť jemu vlastný spôsob aplikácie získaných techník obchodného rokovania v praxi. Na rozdiel od mechanického nácviku naučených techník je je pridanou hodnotou koučovania najmä kongruencia (vnútorný súlad) a vnútorné stotožnenie sa s tým, čo si obchodník sám vytvorí resp. uspôsobí si "do vlastných úst". Je možstvo situácií, ktoré sú vhodné na koučovanie. V obchode je to napríklad návšteva u zákazníka, predajný rozhovor, prezentačné zručnosti a pod., u manažéra je to napríklad vedenie porady, individuálne rozhovory s pracovníkmi, vedenie rozhovorov, napr. prijímací rozhovor, hodnotiaci pohovor a pod. Na rozdiel od individuálneho on the job tréningu sa však kouč zameriava viac na hľadanie možností, ako lepšie využiť vnútorný potenciál partnera než na nácvik predajných techník alebo vedenia porady. Výstupy z koučovania: Vyššia individuálna pracovná výkonnosť, rozvinutý potenciál jednotlivcov, vyššia angažovanosť, stotožnenie sa s cieľmi, zvnútornenie a ľahšia aplikácia nadobudnutých poznatkov v reálnej praxi zamestnanaca na jeho pracovisku.

Individuálne koučovanie využíva niektorú z množstva štruktúr resp. modelov koučovacieho procesu – jedna z najznámejších štruktúr je G.R.O.W. – teda akronymum pre rast jednotlivca: GOAL ako želaný cieľ (reálny, ale dosiahnuteľný, ktorý umožňuje prekonanie doterajších limitov človeka) REALITY ako zmapovanie a posúdenie skutočnosti a súčasnej situácie OPORTUNITY ako definovanie príležitostí, ktoré má jednotlivec pri splnení svojho cieľa WILL ako vôľa, vôľové vlastnosti, ktoré musí pracovník vyvinúť aby dosiahol svoj cieľ

Štruktúry koučovacieho rozhovoru zameraného na riešenie (Solution-focused) sú napr.: EARS (autori: Insoo Kim Berg, Steve de Shazer a tím BFTC Milwaukee), SURF (Peter Szabó, MCC, Bazilej, Švajčiarsko), FORWARD (Coert Visser, Holandsko), PAJKOVIA (Klára Giertlová, SR), Koučovacia pyramída (Karpinská, Kmecová, SR). V týchto štruktúrach kouč zameriava pozornosť partnera na jeho prítomné vnútorné zdroje, ktoré sa už niekedy v minulosti prejavili alebo sa môžu prejaviť pri riešení aktuálnej situácie. Tieto zdroje sa spoločne umocňujú a využívajú pri vykonaní ďalšieho malého kroku vpred.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stacke Édouard: Koučování pro manažery a firemní týmy, 2005, vyd. Grada Publishing, Praha
  • Whitmore, John: Koučování, 1994,Management Press, Praha
  • Suchý Jiří, Náhlovský, Pavel: Koučování v manažerské praxi, 2007, Grada Publishing, Praha
  • Giertlová, Klára: Manažovať a koučovať systemicky? Áno. 2004, vyd. Co/Man, 1. systemická, spol. s r. o. Banská Bystrica
  • Karpinská, Zuzana, Kmecová Denisa: Koučovanie podľa pyramídy. Zrozumiteľný návod ako viesť transformačný rozhovor v biznise aj osobnom živote, pre každého kto pracuje s ľuďmi. 2017 Business Coaching College, Bratislava

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]