Kryoskopická konštanta
Kryoskopická konštanta, označovaná Kkr alebo Kk, popisuje vplyv molality rozpustenej látky na zmenu teploty tuhnutia rozpúšťadla.[1] Vďaka nej sa dá vyjadriť závislosť medzi týmito veličinami:
kde ΔTK je zmena teploty tuhnutia (v Kelvinoch), i je van 't Hoffov faktor, ktorý popisuje, na koľko častí sa látka disociuje v roztoku, a m̃ je molalita.[2] Vzťah platí len pre zriedené roztoky.[1] Kryoskopická konštanta má rozmer K mol-1 kg.[1][2]
Hodnota
[upraviť | upraviť zdroj]Kryoskopická konštanta je vlastnosťou daného rozpúšťadla.[2] Je možné ju spočítať podľa vzťahu[1][2][3]
kde R je plynová konštanta, Mroz je molárna hmotnosť rozpúšťadla, T je teplota tuhnutia rozpúšťadla a ΔtopH je skupenské teplo topenia rozpúšťadla.[2] Tento vzťah vychádza z rovnosti chemického potenciálu pevnej a kvapalnej fázy pri bode tuhnutia, kedy je molárna Gibbsova energia fázovej premeny rovná nule.[3]
Rôzne látky majú rôzne kryoskopické konštanty:
Rozpúšťadlo | Kkr (K mol-1 kg) |
---|---|
voda | 1,855[2] |
p-xylén | 4,31[3] |
benzén | 5,12[2] |
Využitie v kryoskopii
[upraviť | upraviť zdroj]Pomocou kryoskopie je možné určiť molárnu hmotnosť látky, pokiaľ je známa kryoskopická konštanta. Zmena teploty tuhnutia patrí medzi koligatívne vlastnosti roztokov, takže táto zmena nie je závislá na druhu rozpustenej látky, len na jej množstve (resp. množstve častíc rozpustených v roztoku). Podobnou metódou ku kryoskopii je ebulioskopia, v ktorej sa používa ebulioskopická konštanta.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d MOROVSKÁ TUROŇOVÁ, Andrea; ORIŇAKOVÁ, Renáta; KAĽAVSKÝ, František. Praktické cvičenia z fyzikálnej chémie. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2020. Dostupné online. ISBN 978-80-8152-935-1. S. 10-13.
- ↑ a b c d e f g Kryoskopické stanovenie mólových hmotností [online]. [Cit. 2022-10-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c SZABO, Erik. Stanovenie molárnej hmotnosti gáfru kryoskopicky [online]. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, [cit. 2022-10-06]. Dostupné online.