Levirát

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Levirát (lat. levir - švagor) alebo levirátny zákon[1] bol staroorientálny zvyk, ktorý sa praktizoval aj v iných častiach sveta, podľa ktorého sa vdova vydala za brata zosnulého manžela. Ten mal povinnosť postarať sa o ňu a o bratove deti ako keby boli jeho vlastné.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sväté Písmo: Starého a Nového zákona, 2001. s. 103.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]