Preskočiť na obsah

Mariánska priekopa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 11° 21′ 00″ s.š., 142° 12′ 00″ v.d.

Poloha Mariánskej priekopy v západnej časti Tichého oceánu.

Mariánska priekopa je najhlbšie miesto zemského povrchu s hĺbkou 10 994 m pod hladinou severného Tichého oceánu[1] (niektoré zdroje uvádzajú hĺbku 11 034 m[2]). Leží pri Mariánskych ostrovoch. Je dlhá 2 550 km a široká priemerne 70 km.[3]

Bola prvýkrát objavená v roku 1951 Britskou výskumnou loďou Challenger II[3], ktorá dala názov najhlbšej časti priekopy – Challengerskej priehlbiny. Meraním času odrazu zvuku od dna priekopy sonarom namerali na Challengeri II hĺbku 10 900 m (11° 19' N, 142° 15' E). Vzhľadom na presnosť metódy merania a ich opakovaní oficiálne oznámili opatrnejšiu hodnotu: 10 863 m. Následné merania v roku 1984, uskutočnené japonskou expedíciou pod záštitou UNESCO, upresnili maximálnu hĺbku priekopy na 10 924 ± 10 m.[3]

23. januára 1960 (13:06) sa Don Walsh a Jacques Piccard ponorili v batyskafe Námorníctva Spojených štátov amerických Trieste na dno priekopy.[3] Na dne priekopy tlak dosahoval hodnoty 108,6 MPa. Výskumníci Jacques Piccard a Donald Walsh boli v guľatej pozorovacej kabíne so stenami hrubými 13 cm, kvôli ochrane pred enormným tlakom. Ponor trval 4 hodiny a 48 minút. Výnor na hladinu trval 3 hodiny a 15 minút.[4]

Palubné prístroje ukazovali hĺbku 11 621 m, údaje boli korigované na 10 916 m (tiež udávané 10 910 m). Na dne Walsha a Piccarda prekvapila prítomnosť života (ploská ryba, platesa), ktorému zjavne extrémny tlak neprekážal.

Na dno Mariánskej priekopy sa ľudia vrátili až 25. marca 2012, keď tam v miniponorke Deepsea Challenger samostatne zostúpil James Cameron. Na palube mal aj stereoskopické kamery, ktoré celú výpravu zaznamenávali.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. R.W., MCCOLL, PH.D.. Encyclopedia of World Geography. New York : Facts On File, Inc., 2005. ISBN 978-0-8160-7229-3.
  2. COTTER, Charles Henry; BARDACH, John E.; MORGAN, Joseph R.. Pacific Ocean [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2019-02-11]. Dostupné online.
  3. a b c d ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
  4. CHOI, Charles Q.. The First (and Last) Voyage to the Bottom of the Sea [online]. Live Science, 2010, [cit. 2015-01-23]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]