Zobrazenie zdroja stránky Mira (hviezda)

{{Infobox hviezda začiatok |
   meno=Mira }}
 {{Infobox hviezda obrázok |
   obrázok=[[Súbor:Mira 1997.jpg|250px]] |
   titulok=Mira na zábere z [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho teleskopu]] }}
{{Infobox hviezda pozorovacie dáta |
   epocha=2000,0 |
   súhvezdie=Veľryba |
   rektascenzia=2 h 19' 45" |
   deklinácia=02° 56'16" |
   zdanlivá magnitúda=1,7 – 9,4 }}
{{Infobox hviezda charakteristika |
  trieda=M6e - M9e |
  b-v=? |
  u-b=? |
  premenná= dlhoperiodická pulzujúca premenná}}
{{Infobox hviezda detail |
  zdroj=[url zdroja] |
  hmotnosť=? |
  polomer=700-násobok |
  svietivosť=max. 250-násobok |
  teplota=1 900 – 2 500 [[Kelvin|K]] |
  metalicita=?% Slnka | 
  rotácia=? |
  vek=? }}
{{Infobox hviezda visbin |
 meno=Mira B (VZ Ceti) |
 perióda=400 |
 polos=? |
 excentricita=? |
 inklinácia=? |
 uzol=? |
 periastron=? }}
{{Infobox hviezda katalóg |
  označenia=SAO129825, Omikrón Ceti }}
|}

'''Mira''' (ο Cet/ο Ceti/Omikron Ceti) je [[dvojhviezda]] v súhvezdí [[súhvezdie Veľryba|Veľryba]] pozostávajúca z [[červený obor|červeného obra]] Mira A a [[biely trpaslík|bieleho trpaslíka]], Mira B alebo VZ Ceti.

Mira A je [[premenná hviezda]] a bola prvou objavenou premennou hviezdou, ktorá nebola [[supernova|supernovou]]. Na rozdiel od bizarnej [[Eta Carinae]], Mira je najjasnejšou periodickou premennou hviezdou na oblohe, ktorá nie je počas svojho cyklu čiastočne viditeľná.

Jej malý hviezdny sprievodca bol objavený pomocou [[Hubblov vesmírny ďalekohľad|Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST)]] v roku [[1995]], keď sa nachádzal 70 [[Astronomická jednotka|AU]] od hlavnej zložky dvojhviezdy. Objav bol oznámený v roku [[1997]]. Ultrafialové obrázky z HST a neskôr [[röntgenové žiarenie|röntgenové]] obrázky z [[Röntgenové observatórium Chandra|Chandry]] ukázali špirálu plynu opúšťajúcu Miru A smerom k Mire B. Sprievodca obehne Miru raz za 400 rokov.

Mira sa stala prototypom [[mirida|miríd]], premenných hviezd s dlhou periódou. Zatiaľ poznáme asi 6000 hviezd tohto typu. Všetko sú to červené obry, ktorých povrchy pulzujú a zvyšujú alebo znižujú tak svoju jasnosť počas periód dlhých od asi 80 do viac ako 1000 dní. Najčastejšie sú ich periódy dlhé od 200 do 400 dní.

Samotná Mira sa zjasňuje až k na [[magnitúda|magnitúdu]] 3,5, čím sa stáva dobre viditeľnou hviezdou. Niekedy dosiahne maximum až 2,0 mag a minimum 4,9 mag. Mení tak celkom bežne svoju jasnosť až pätnásťkrát. V histórii ale už jej jasnosť poklesla až medzi 8,6 a 10,1 mag. Pri porovnaní absolútneho minima a maxima (nie však počas jednej periódy) zistíme, že Mira dokáže zmeniť svoju jasnosť až 1700-krát.

Jej [[svetelná krivka]] stúpa asi 100 dní a ďalších zhruba 200 dní klesá. Perióda je v priemere dlhá 332 dní. Čerstvé dáta jej svetelnej krivky nájdete na [http://www.bav-astro.de/sterne/cetmira.shtml].

== Objav ==
Mira bola objavená, alebo aspoň po prvýkrát zaznamenaná, po pozorovaniach astronóma [[David Fabricius|Davida Fabricia]], ktoré začali [[3. august]]a [[1596]]. Pre sledovanie planéty [[Merkúr]] potreboval referenčnú hviezdu na zisťovanie jeho polohy. Vybral si do tej doby nezaznamenanú hviezdu tretej magnitúdy, ktorá sa nachádzala v jeho blízkosti. [[21. august]]a ale hviezda nečakane zvýšila svoju jasnosť o celú jednu magnitúdu, aby počas októbra zmizla z jeho ďalekohľadu. Fabricius si myslel, že to bola iba nova, ale prekvapivo ju [[16. február]]a [[1609]] opäť uvidel.

Neskôr [[Johann Holwarda]] určil jej periódu na 11 mesiacov. Meno jej dal [[Johannes Hevelius]], ktorý ju pozoroval v rovnakom čase. Meno sa objavilo v jeho práci ''Historiola Mirae Stellae'' z roku [[1662]]. ''Mira'' znamená po latinsky ''nádherná'', ''udivujúca'' alebo ''výnimočná''. Pre toto pomenovanie sa rozhodol preto, že sa chovala celkom inak ako ostatné známe hviezdy na oblohe. [[Ismail Bouillaud]] potom spresnil jej periódu na 333 dní. Táto hodnota sa líši iba o jeden deň od dnes uvádzaných 332 dní. Je pritom známe, že Mira svoju periódu trocha mení.

Špekuluje sa, či Fabricius Miru skutočne pozoroval ako prvý. Z príkladu hviezdy [[Algol]], pri ktorej sa s istotou potvrdila jeho premennosť až roku [[1667]], sa dá usudzovať, že Miru pozorovali ľudia už tisícročia. V jednom zo svojich spisov sa o podobnej hviezde zmieňuje už [[Hipparchos z Nikaie|Hipparchos]], aj keď v [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaiových]] katalógoch nie je spomenutá ani ako normálna hviezda. V čínskych a kórejských archívoch môžeme tiež nájsť jej pozorovania, z rokov [[134 pred Kr.]], [[1070]] a [[1596]], teda z rovnakej doby, keď ju pozoroval aj Fabricius. Týmito záznamami si ale nemôžeme byť istí, pretože tieto pozorovania boli vďaka tomu, že sa hviezdy umiestňovali iba do [[čínske súhvezdia|čínskych súhvezdí]], veľmi nepresné.

{{Portál|Astronómia||Hviezda}}

[[Kategória:Premenné hviezdy]]
[[Kategória:Súhvezdie Veľryba]]
[[Kategória:Červené obry]]
[[Kategória:Biele trpaslíky]]
[[Kategória:Premenné hviezdy typu Mira]]