Mocná hŕstka
Mocná hŕstka (rus. Могучая кучка – Mogučaja kučka; iné názvy: Novoruská škola, Päťka, Mocná päťka, Ruská päťka) bola skupina ruských skladateľov z konca 50. a začiatku 60. rokov 19. storočia. Patrili do nej Milij Alexejevič Balakirev, César Antonovič Kjui, Modest Petrovič Musorgskij, Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov, Alexander Porfirievič Borodin a jej teoretickým hovorcom bol Vladimír Stasov.
Vznikla koncom 50. rokov 19. storočia na podnet Alexandra Nikolajeviča Serova (názov Mocná hŕstka sa objavil v novinovom článku v roku 1867[1]) a Vladimira Vasilieviča Stasova a fungovala do 90. rokov 19. storočia. V rámci Mocnej hŕstky uvedení skladatelia zdieľali svoje hudobné názory, diela a záujem zachovať ruskú národnú hudbu. Program Mocnej hŕstky obsahoval podmienku, že komponovaná hudba musí byť počuteľne ruská a zároveň musí byť zrozumiteľná pre každého, kto má záujem.
Skupina sa „v duchu ideí ruského demokratického hnutia 60. rokov usilovala o realistické, vlastenecké umenie, ktoré by rozvíjalo duchovné bohatstvo ľudu (hudobný folklór, ľudová epika atď.)“[2]
Dočasným členom Mocnej hŕstky bol aj Peter Iľjič Čajkovskij, no pre rozpory s Korsakovom a obvinenie z europocentrizmu túto skupinu opustil.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj].jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ „The Five“, Encyclopaedia Britannica, Chicago, IL: Encyclopaedia Britannica, c2015, OCLC 83642498
- ↑ Mocná hrstka. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 424.