Tvaroslovie
O pojme z architektúry pozri architektonické tvaroslovie.Tvaroslovie alebo morfológia je tradičné označenie pre opis (vedu o) tvarových prostriedkov jazykovej stavby.
Presnejšie definície sa rôznia. Napríklad v diele Morfológia slovenského jazyka (1966) je tvaroslovie definované ako: "...jazykovedná náuka o gramatických tvaroch slov, ako aj o slovách, ktoré majú funkciu tvarov. Morfológia je teda náuka o tvarovej rovine v systéme jazyka."
Zjednodušene možno povedať, že gramatiku delíme na tvaroslovie (morfológiu) a skladbu (syntax), pričom tvaroslovie sa v rámci gramatiky zaoberá slovnými druhmi, ich ohýbaním (skloňovaním, časovaním a stupňovaním) a pravidelným odvodzovaním slov pomocou predpôn, prípon a vpôn.
Pojem uviedol do jazykovedy August Schleicher v roku 1859. Lingvista zaoberajúci sa tvaroslovím je morfológ.
Morfologické hľadisko je napríklad aj základom typologickej klasifikácie jazykov na analytické, flektívne a aglutinačné. Slová určitého jazyka morfológ pritom chápe ako zostavené z jednej, či viacerých morfém.