Abugida

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Neoslabikové písmo)
क क् कु
Zápis /ka/, /k/ a /ku/ v písme devanágarí. Základný tvar písmena sa číta [ka], neprítomnosť samohlásky /a/ v druhom variante [k] symbolizuje znamienko viráma, v treťom variante [ku] znamienko naznačuje samohlásku /u/.

Abugida (iné názvy: neosylabické písmo, (?)neoslabičné písmo,(?)neoslabikové písmo, neosylabár, neosylabárium, pseudoabecedné písmo, pseudoalfabetické písmo, pseudoabeceda, alfasylabické písmo, ďalšie synonymá pozri v článku alfasylabické písmo) je písmo, ktorého jednotlivý znak (graféma) reprezentuje spoluhlásku spojenú s nejakou nemennou samohláskou a zmena (alebo úplné vynechanie) tejto samohlásky sa označujú (relatívne miernou) modifikáciou tohto znaku.

Abugida je podtyp alfasylabického písma v širšom zmysle, t.j. písma ktoré tvorí prechod medzi slabičným písmom a hláskovým písmom.

V starších textoch sa takéto písmo ako samostatný typ písma vydeľovalo málokedy, abugida bola obyčajne zahrnutá pod slabičné písmo alebo menej často pod spoluhláskové písmo či pod pravé hláskové písmo.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Názov "abugida" pre tento typ písma navrhol T. Daniels v roku 1990 [1], odvtedy sa pomerne dobre presadil. Názov "neosylabické písmo" navrhol James-Germain Février v roku 1948. Názov "pseudoabeceda" navrhol Fred Householder v roku 1959.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Každá graféma abugidy označuje spoluhlásku so štandardnou samohláskou (najčastejšie samohláskou a alebo šva). Modifikáciou tejto grafémy (vrátanie v niektorých písmach pridania diakritického znamienka) sa mení samohlásková časť znaku a jedna z modifikácií slúži na vyjadrenie toho, že za spoluhláskou sa nevysloví žiadna samohláska. V abugide teda, na rozdiel od typického slabičného písma, existuje systematická grafická podoba medzi foneticky príbuznými slabikami: Všetky grafémy so spoločnou spoluhláskou sa navzájom podobajú a všetky grafémy so spoločnou samohláskou (alebo bez samohlásky) majú rovnakú samohláskovú značku (samozrejme okrem štandardnej samohlásky, ktorá sa osobitne neoznačuje).

Príklad: Ak by sme slovenčinu zapisovali abugidou, písmeno C by sa štandardne čítalo [ca]. Ak by sme chceli zapísať len samostatnú spoluhlásku [c], museli by sme pridať povedzme značku _, takže by sme dostali C. Pridávaním iných znamienok (´ˇ¸^) by sme dostali čítanie napríklad [ci](Ć), [cu] (Č), [ce] (Ç) a [co](Ĉ).

Modifikácia grafémy sa môže uskutočniť aj len otočením celej grafémy (napríklad v kríjskom písme, t.j. písme kmeňa Cree), takýto druh písma sa však zvykne klasifikovať aj ako typicky slabičné písmo.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Abugidy sú najviac rozšírené na indickom subkontinente a v juhovýchodnej Ázii. Tieto písma sa nazývajú aj indické písma. Odvodené sú z písma brahmí, ktoré vzniklo v rokoch 500–300 pred Kr. a stalo sa predchodcom okolo 40 moderných indických písiem. Patrí sem napríklad bengálske písmo, dévanágarí, gudžarátske písmo, sinhalské písmo, tibetské písmo a veľa ďalších.

Písmom založenom na princípe abugidy je aj etiópske písmo používané na zápis jazyka ge'ez, amharského jazyka a jazyka tigriňa, ktorými sa hovorí v Etiópii a Eritrei.

Písma etiópske písmo, zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo (t.j. najmä kríjske písmo) a pahawh hmong sa zvyknú zaraďovať aj ako slabičné písma (a nie abugidy). Ak sa pod abugidy nezaradí etiópske písmo, môže byť v istom zmysle označenie "abugida" problematické, lebo tento termín pochádza z etiópskeho názvu etiópskeho písma.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-05-05]. Dostupné online. Archivované 2012-10-12 z originálu.