No Child Left Behind Act

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 15:06, 26. február 2016, ktorú vytvoril Zajano (diskusia | príspevky) (preklepy)
 Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom No Child Left Behind.
Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii.


Prezident George W. Bush podpisuje „No child left behind“

No Child Left Behind Act (skrátene NCLB). [1] je zákon navrhnutý administráciou G. W. Busha s cieľom zlepšiť úroveň vzdelania žiakov.[2] Americký Kongres prijal tento návrh zákona v roku 2001.[3]

Zákon NCLB podporuje štandardizovanú vzdelávaciu reformu, ktorá vychádza z predpokladu, že stanovenie vysokých štandardov a merateľných cieľov môže zlepšiť individuálne výsledky vo vzdelávaní. Zákon vyžaduje, aby štáty vypracovali hodnotenie o základných zručnostiach študentov. Jednotlivé štáty musia odovzdať hodnotenia všetkých študentov na vybraných školách, na základe ktorých sa vyhodnotí, či daná škola získa finančné prostriedky zo štátneho financovania škôl. Zákon neupravuje národnú štandardnú normu, štandardy si stanovuje každý štát sám. [4] Prostredníctvom vyhodnocovaniu každoročných testov, výročného akademického pokroku, vysvedčení, kvalifikácie učiteľov a zmien vo financovaní rozšíril zákon NCLB úlohu štátu vo verejnom vzdelávaní. [5]

Výhody zákona NCLB

Školy so zvýšenou zodpovednosťou za výsledky vzdelávania

Týmto zákonom sa zvýšila zodpovednosť škôl a učiteľov za dosiahnuté výsledky študentov v oveľa väčšej miere, ako tomu bolo doteraz. Jednotlivé školy sa musia zúčastňovať každoročných testov. Štandardy pre tieto testy si vytvárajú jednotlivé štáty samostatne, pretože zákon NCLB nedefinuje jednotné štandardy, ktoré by platili pre všetky štáty. [4] Podľa zákona NCLB sa na základe výsledkov spomínaných testoch meria aké veľké zlepšenie výsledkov dosiahli študenti danej školy počas daného školského roka. Na základných školách sa musí merať dané testovanie výsledkov študentov každý rok v 3. až 8. ročníku. Na stredných školách sa musí vykonať dané testovanie výsledkov študentov aspoň raz za štyri roky. Na základe NCLB školy, ktoré v daných testoch nedosiahli počas roka žiadne zlepšenie výsledkov, alebo došlo u nich k zhoršeniu výsledkov, dostanú nasledujúci rok menej financií od štátu ako predošlý rok, alebo budú potrestané iným spôsobom. [4] Pomocou týchto zmien dosiahol zákon NCLB zvýšenie úlohy štátu vo verejnom vzdelávaní. [5]

Zákon NCLB finančne odmeňuje školy, na ktorých študenti so zdravotným postihnutím a s individuálnym študijným plánom dosahujú pokrok vo výsledkoch a ktoré poskytujú týmto študentom aj iné opatrenia ako im uľahčiť alebo poskytnúť vzdelanie. [6]

Podľa zákona NCLB musia školy a školské okresy informovať rodičov študentov o výsledkoch, ktoré dosiahli školy v štandardizovaných testoch a o tom, či sú učitelia, ktorí učia ich deti, dostatočne kvalifikovaní na vyučovanie. Rodičia sú taktiež zapájaní do rozhodovania o školských osnovách a školských pokynoch.

Školy a povinnosť výberu školy

Podľa zákona NCLB školy sú povinné poskytnúť študentom možnosť prestúpiť na inú školu, alebo zabezpečiť ich doučovanie alebo školské programy po škole, ak nespĺňajú štandardy každoročného testovania najmenej dva roky po sebe.

Školy a vyučovacie metódy spojené s vedeckým výskumom

Školy musia, podľa zákona NCLB, využívať na vyučovanie len vedeckým výskumom podložené programy a metódy. Podľa zákona NCLB je tento vedecký výskum založený na „systematických, objektívnych a striktných postupoch pre získanie spoľahlivých a platných poznatkov“ . Výsledky získané z takéhoto výskumu sú „reprodukovateľné a použiteľné.“ [7] Naopak nevedecké metódy a iné formy kvantitatívneho výskumu nie sú, podľa zákona NCLB, použiteľné pre rozhodovanie o výučbe detí. [7]

Zákon NCLB a zlepšenie dosiahnutých výsledky študentov

V histórii Spojených štátov nebol ešte nikdy použitý lepší systém zodpovednosti štátu za dosiahnuté výsledky študentov, ako systém ktorý zaviedol zákon NCLB. Štáty, ktoré zaviedli tento systém zodpovednosti štátu za vzdelanie študentov podľa zákona NCLB, dosiahli doteraz najväčší rast vedomostí študentov. [8] [9] Tento systém zodpovednosti pomáha aj odhaliť školy, ktoré nezabezpečujú základné zručnosti a vedomosti študentov na dostatočne vysokej úrovni.

Na základe výsledkov štúdie, ktorá bola robená v roku 2005, je zrejmý fakt, že zavedenie zákona NCLB zlepšilo výsledky študentov v predmetoch matematika a čítanie. Podľa výsledkov tejto štúdie si veľmi dobre počínali študenti vo veku 9 rokov, ktorí dosiahli väčšie zlepšenie ako dosiahnuté zlepšenie študentov za posledných 28 rokov spolu. Rekordne úspešné výsledky dosiahli aj Hispánski a študenti čiernej pleti. V danom roku 2005 boli rozdiely vo vedomostiach deväťročných hispánskych študentov a deväťročných študentov bielej pleti v predmetoch matematika a čítanie na historickom minime. Celkovo sa, podľa výsledkov tejto štúdie, viac ako štyridsať štátov zlepšilo alebo ostalo na rovnakej úrovni, čo sa týka vzdelanostnej úrovne študentov. [10]

Zavedenie zákona NCLB spôsobilo, že zdravotne postihnutí alebo zdravotne obmedzení študenti píšu rovnaké testy a sú hodnotení rovnako ako študenti bez zdravotného postihnutia. Práve toto jednotné hodnotenie vedomostí spôsobuje, že zdravotne postihnutí alebo zdravotne obmedzení študenti sú začleňovaní do kolektívu a nedostatky vo výučbe týchto znevýhodnených študentov sú včas identifikované a riešené.

Zákon NCLB a podpora pre individuálne študujúcich študentov

Zákon NCLB hovorí aj študentoch s individuálnym študijným plánom. Konkrétne hovorí, že títo študenti musia mať zabezpečené primerané ubytovanie počas každoročného testovania. Výsledky týchto študentov sa hodnotia rovnako ako pre iných študentov len v tom prípade, ak ubytovanie nemá vplyv na výsledky hodnotenia. V prípade potreby, je podľa zákona NCLB povolené, aby študenti s individuálnym študijným plánom mali počas testovania zabezpečený dlhší čas na vypracovanie testov, pokojnejšiu atmosféru, samostatnú triedu, preklad zadania testov do rodného jazyka alebo možnosť odpovedať na otázky z testov ústnou formou.

Nevýhody zákona NCLB

Zákon NCLB a „zlepšenie“ dosiahnutých výsledkov študentov

Čo sa týka zlepšenia výsledkov vedomostí študentov, po zavedení zákona NCLB, dochádza k zníženiu úrovne vzdelávania študentov, tým že každoročné testovanie škôl núti štáty aby sledovali nižšie ciele vzdelanosti študentov. Jednotlivé štáty môžu primeranými zásahmi dosiahnuť zlepšenie dosiahnutých výsledkov alebo zníženie bariéry medzi vedomosťami znevýhodnených a zdravotne postihnutých študentov a študentov bez zdravotného obmedzenia. [11] Štát Missouri otvorene priznal, že dosiahol lepšie výsledky v testoch pomocou zníženej úrovne štandardov. [12] Druhým spôsobom ako dosiahnuť lepšie výsledky testov je možnosť preklasifikácie neúspechov, ktoré školy dosiahli v testoch. Bolo totiž preukázané, že školy znižujú nepriaznivé štatistiky výsledkov testov pomocou rôznych kreatívnych foriem preklasifikácie neúspechov. [13]

Výsledky spomínanej štúdie z roku 2005 [5] sú zároveň zavádzajúce, pretože nárast v dosiahnutých výsledkoch vedomostí študentov bol rovnaký medzi rokmi 2000 a 2003 ako medzi rokmi 2003 a 2005. Tento fakt vylučuje tvrdenie, že zákon NCLB mal vplyv na zvýšenie výsledkov vedomostí študentov v roku 2005. Táto štúdia ďalej ukazuje, že niektoré skupiny študentov mali výsledky rovnaké alebo aj horšie ako v predchádzajúcom období. [14] Opäť, ako to vyplýva z výsledkov štúdie, sa narazilo na problém, že testy mohli byť robené jednoduchšie, aby sa dosiahlo požadované zlepšenie.

Zákon NCLB a zostavovanie štandardizovaných testov

Na základe zákona NCLB bolo zavedené pravidlo rovnakého testu pre každého študenta, teda štandardizované testy pre študentov. Zákon NCLB, ktorý posudzuje výsledky týchto testov nepriamo nabáda učiteľov, aby učili len tie vedomosti a zručnosti, ktoré sú potrebné na zvýšenie úspešnosti testov. Tým pádom sa učitelia nezameriavajú na učenie školských osnov v plnom rozsahu. [15] Tento jav je označovaný ako „učenie sa na testy“. Je teda logické, že pri tomto jave došlo k zlepšeniu výsledkov testov. Na druhej strane „učenie sa na testy“ ako vyučovacia metóda nedosahuje až také zlepšenie výsledkov ako metódy, pri ktorých sa študenti učia celé školské osnovy. [16] Učitelia, ktorí praktizujú metódu "učenie sa na testy" dezinpretujú výsledky testov, ktoré slúžia na meranie výsledkov vzdelávania. V praxi sa potom často stáva, že učitelia dokážu predvídať obsah testov, ale nie fakt, z akého typu úloh budú zložené. Tým, že testy sú štandardizované môžu byť študenti s postihnutím znevýhodnení až do takej miery, že môže dôjsť k porušeniu zákona o postihnutí (IDEA). Tento zákon hovorí, že testy musia byť prispôsobené pre postihnutých študentov. [17] Zákon NCLB však žiadne takéto prispôsobenie nedefinuje. Porušenie zmieneného zákona o postihnutí spôsobuje aj fakt, že študenti so zdravotným postihnutím sa učia z rovnakých materiálov ako študenti bez zdravotného obmedzenia. [18]

Toto každoročné testovanie môže priniesť študentom aj nemalé zdravotné problémy. Okrem faktu, že z tohto každoročného testovania vyplývajú negatívne emocionálne účinky na zdravotný stav študentov, tak tieto účinky sú spájané s problémami celoživotného charakteru. [19]

Celkovo sa dá povedať, že niektorí ľudia podporujú štandardizované testovanie úrovne vzdelania študentov a niektorí naopak sú proti takémuto testovaniu a radšej preferujú názory učiteľov a výsledky založené na hodnotení. [20]

Dôsledky zákona NCLB na umelecké a voliteľné predmety

Základnými predmetmi, na ktoré sa zákon NCLB zameriava pri hodnotení sú čítanie, matematika, angličtina alebo písanie. Tento jav má za následok fakt, že až 71% škôl znížilo dĺžku vyučovacieho času a náklady pre predmety ako sú história, umenie, hudba. Príčinou tohto javu je snaha škôl o získanie dostatku času a prostriedkov na vyučovanie tých predmetov, na ktoré je zákon NCLB zameraný a v ktorých nie sú školy schopné dosiahnuť predpísané minimálne zručnosti požadované zákonom NCLB. [21][22]

Čo je prekvapivé je fakt, že taký predmet ako telesná výchova, nie je prakticky vôbec poznačená znížením nákladov alebo znížením vyučovacieho času. [23] Je to zarážajúce aj z toho dôvodu, že telesná výchova nepatrí medzi tie predmety, na ktoré sa pri hodnotení zameriava zákon NCLB. [24] Tento jav, prečo nie je telesná výchova negatívne ovplyvnená, má dve príčiny:

  • v Spojených štátoch je veľmi veľa obéznych ľudí, takže samotná vláda musí robiť programy a kampane pre zvýšenie kvantity a kvality telesnej výchovy nielen na školách.
  • výsledky výskumu, ktorý vykonal Dr. Hillman, ukazujú zdravie a akademický úspech úzko súvisí so zdravotným stavom človeka. [25]

Zákon NCLB a posilnenie / oslabenie štátu vo vzdelávaní

Účasť konkrétneho štátu na zákone NCLB by mal byť dobrovoľný a voliteľný, pretože štát ako taký nemá ústavnú právomoc v oblasti vzdelávania. Veľká účasť štátov na NCLB sa nedá chápať ako túžba po zvýšenom vzdelaní študentov, ale ako fakt, že štáty sa nechcú vzdať finančných prostriedkov, ktoré vyplývajú zo zákona NCLB. [26]

Zákon NCLB a nadaní študenti

Hoci je zákon NCLB zameraný na zvyšovanie vzdelanostnej úrovne, nevyžaduje od škôl, aby mali vo svojich osnovách programy pre talentovaných alebo iným spôsobom nadaných študentov. [27] Počas prvých rokov platnosti zákona NCLB sa znížilo financovanie vládou na nadaných študentov o tretinu. Záujem o nadaných študentov nájdeme len v niektorých štátoch (napr. Arizona, Kalifornia, Virgínia a Pensylvánia). [27]

Referencie

  1. ↑ The Elementary and Secondary Education Act (The No Child Left Behind Act of 2001)
  2. ↑ Archived: Fact Sheet on No Child Left Behind
  3. ↑ To close the achievement gap with accountability, flexibility, and choice, so that no child is left behind. [online]. Library of Congress http://www.loc.gov/index.html, 2001-03-22, [cit. 2008-09-16]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c No Child Left Behind [online]. [Cit. 2012-03-21]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c No Child Left Behind [online]. Ed Week, [cit. 2012-03-21]. Dostupné online.
  6. ↑ No Child Left Behind Act#Provisions of the act
  7. ↑ a b Beghetto, R. (2003) Scientifically Based Research. ERIC Clearinghouse on Educational Management. Retrieved June 7, 2007.
  8. ↑ See the analyses of NAEP results in Martin Carnoy and Susanna Loeb, "Does external accountability affect student outcomes? A cross-state analysis," Educational Evaluation and Policy Analysis 24,no.4 (Winter 2002):305–331, and Eric A. Hanushek and Margaret E. Raymond, "Does school accountability lead to improved student performance?" Journal of Policy Analysis and Management 24,no.2 (Spring 2005):297-327.
  9. ↑ Center on Education Policy, Answering the Question That Matters Most: Has Student Achievement Increased Since No Child Left Behind? Washington: Center on Education Policy, June 2007).
  10. ↑ (2006) No Child Left Behind Act Is Working Department of Education. Retrieved 6/7/07.
  11. ↑ List of articles regarding NCLB debate
  12. ↑ (2007) Congress To Weigh 'No Child Left Behind'. Washington Post. Retrieved November 13, 2011.
  13. ↑ (2004) Bush Education Ad: Going Positive, Selectively. FactCheck.org. Retrieved June 7, 2007.
  14. ↑ Linda Perlstein, Tested
  15. ↑ (nd) High-Stakes Assessments in Reading. International Reading Association. Retrieved June 7, 2007.
  16. ↑ Learning about Teaching: Initial Findings from the Measuring Effective Teaching Program [online]. Bill and Melinda Gates Foundation, December 2010. Dostupné online.
  17. ↑ Cohen, L. G. & Spenciner, L. J. (2007). Assessment of children & youth with special needs. (3rd edition). Boston, MA: Pearson.
  18. ↑ [1] Harper, Liz. “No Child Left Behind’s Impact on Specialized Education”. Online NewsHour. August 21, 2005. pbs.org/newshour. 20 February 2009.
  19. ↑ REDDELL, S. High Stakes Testing: Our Children at Risk. Online Submission, 2010.
  20. ↑ (nd) What's Wrong With Standardized Testing? FairTest.org. Retrieved June 7, 2007.
  21. ↑ Grey, A. (2010). No Child Left Behind in Art Education Policy: A Review of Key Recommendations for Arts Language Revisions. Arts Education Policy Review, 111(1), 8–15. doi:10.1080/10632910903228132.
  22. ↑ Pederson, P. (2007). What Is Measured Is Treasured: The Impact of the No Child Left Behind Act on Nonassessed Subjects. Clearing House, 80(6), 287–291. Retrieved from Education Research Complete database
  23. ↑ Jack Jennings and Diane Stark Rentner, Ten Big Effects of the No Child Left Behind Act on Public Schools, Phi Delta Kappan, Vol. 88, No. 02,October 2006, pp. 110-113
  24. ↑ Kathy Speregen, "Physical Education in America's Public Schools" UMich.edu
  25. ↑ Hillman et al. 2005; CDE, 2001
  26. ↑ Holland, R. (2004) Critics are many, but law has solid public support. School Reform News. March 1, 2004. The Heartland Institute. Retrieved June 7, 2007.
  27. ↑ a b Cloud, John. Are We Failing Our Geniuses? from Time, July 27, 2007, pp 40–46. Retrieved April 6, 2009.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=No_Child_Left_Behind_Act&oldid=6230288“