Numerus clausus
Numerus clausus (latinsky: obmedzený počet) je jedno z opatrení, ktorými sa v súčasnosti obmedzuje počet študentov na vysokých školách. V nedávnej minulosti bolo toto opatrenie použité v mnohých štátoch, vrátane bývalého Česko - Slovenska. Zvyčajne sa obmedzoval počet študentov pripravujúcich sa na slobodné povolanie napríklad lekár alebo právnik.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Translokačný reskript z roku 1726 nariaďoval "numerus clausus" - maximálny pevne stanovený počet židovských rodín v Česku na 8541 a na Morave na 5106.[1]
Právo na vzdelanie a kapacita
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa článku našej ústavy majú občania právo na vzdelanie, teda slobodne si zvoliť štúdium na univerzite, ak majú príslušnú formálnu kvalifikáciu (napr. maturita a pod.). Ak však dopyt po študijných programoch v určitých odboroch presahuje kapacitu škôl môže nastať konfliktná situáciu. Kapacity študijného programu určuje univerzita v súlade s ministerstvom školstva. Na Slovensku jednoducho počet študentov zredukujú prijímacie skúšky na vysokú školu.
Napríklad v Nemecku, kde prijímacie skúšky neexistujú, môžu federálne štáty alebo jednotlivé univerzity požiadať o početné obmedzenia prístupu na univerzitu (v zmysle rozsudku Federálneho ústavného súdu numerus clausus 18. Juli 1972).
Numerus clausus a Židia
[upraviť | upraviť zdroj]Numerus clausus bol v mnohých krajinách zameraný proti židovským študentom. Určoval maximálny počet Židov na štúdiu, napríklad tak, že počet židovských študentov nesmie byť vyšší, ako je ich percentuálne zastúpenie v populácii. Takéto opatrenie bolo prijaté v nasledujúcich krajinách:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ondřej Frunc. Židovské ghetto, na podkladech plánů z let 1727 [online]. Masarykova univerzita v Brně, Filozofická fakulta, 2007, [cit. 2020-09-17]. Dostupné online. (po česky)