Podnikateľský model

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Obchodný model)

Podnikateľský model[1] (iné názvy: model podnikania[2], obchodný model [v širšom zmysle][3][4], biznis model[5], starším pravopisom: business model, zriedkavo: podnikový model[6]; angl. business model) je modelovité vyjadrenie logických vzťahov, prostredníctvom ktorých nejaká organizácia (spravidla podnik) vytvára (pridanú) hodnotu pre zákazníkov a výnosy pre seba[7]. Podrobnosti definície podnikateľského modelu sú sporné a v literatúre ich existuje veľké množstvo (pozri napr. súpis v Slávik et al. 2014)[7][1].

Obchodný model v užšom zmysle je len časť podnikateľského modelu, konkrétne opak výrobného modelu.[1]

Stavebné prvky[upraviť | upraviť zdroj]

Podnikateľský model možno opísať pomocou deviatich stavebných prvkov, ktoré ukazujú logiku toho, ako podnik chce zarobiť peniaze. Týchto deväť prvkov pokrýva štyri hlavné oblasti podniku: zákazníkov, ponuku, infraštruktúru a finančnú životaschopnosť.

Stavebné prvky podnikateľského modelu:

  • zákaznícke segmenty,
  • hodnotové ponuky,
  • kanály,
  • vzťahy so zákazníkmi,
  • zdroje príjmu,
  • kľúčové zdroje,
  • kľúčové činnosti,
  • kľúčové partnerstvá,
  • štruktúra nákladov.

Zákaznícke segmenty[upraviť | upraviť zdroj]

Tento stavebný prvok definuje skupiny osôb alebo subjektov, na ktoré sa podnik chce zamerať.[8]

Ideálny zákazník je niekto, koho podnikateľ ľahko alebo s primeraným úsilím presvedčí, že chce alebo potrebuje to, čo predáva, a že by to mal kúpiť práve u neho. Cieľová skupina, to je súbor všetkých ideálnych zákazníkov, ktorú je možno nejakým spôsobom osloviť.[9]

Segmentácia zákazníkov sa riadi nasledujúcimi aspektmi:

  • obrat generovaný zákazníkom,
  • náklady na získanie a udržanie zákazníka,
  • výsledný zisk zákazníka.[10]

Hodnotové ponuky[upraviť | upraviť zdroj]

Hodnotové ponuky sú spojenie výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú hodnotu pre určitý zákaznícky segment.

Hodnoty môžu byť:[8]

  • kvantitatívne – napríklad cena, rýchlosť služby
  • kvalitatívne – napríklad design, spokojnosť zákazníkov

Kanály[upraviť | upraviť zdroj]

Kanály opisujú, ako podnik komunikuje so zákazníckymi segmentmi a ako k nim pristupuje, aby im predal hodnotovú ponuku.

Kanály môžu byť priame a nepriame, prípadne vlastné a partnerské. Majú 5 rôznych fáz:[8]

  • povedomie – ako sa zvyšuje povedomie o výrobkoch a službách,
  • hodnotenie – ako sa pomáha zákazníkom hodnotiť hodnotovú ponuku podniku,
  • nákup – ako sa umožňuje zákazníkom zakúpiť špecifické výrobky a služby,
  • dodanie – ako sa dodáva zákazníkom hodnotová ponuka,
  • po predaji – ako sa zaisťuje popredajná zákaznícka podpora

Vzťahy so zákazníkmi[upraviť | upraviť zdroj]

Vzťahy so zákazníkmi popisujú typy vzťahov, ktoré si podnik buduje s jednotlivými zákazníckymi segmentmi.

Vzťahy so zákazníkmi môžu vychádzať z nasledujúcich motivácií:[8]

  • získanie zákazníka,
  • udržanie zákazníka,
  • navyšovanie predaja

Zdroje príjmu[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje príjmu predstavujú hotovosť, ktorú podnik generuje z každého zákazníckeho segmentu (k zisteniu zisku je však nutné od príjmu odpočítať náklady).

Generovať príjmy možno niekoľkými spôsobmi:[8]

Kľúčové zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Kľúčové zdroje popisujú najdôležitejšie aktíva, ktoré podnik alebo organizácia potrebuje, aby celý podnikateľský model mohol fungovať. Tieto zdroje podniku umožňujú vytvoriť a prezentovať hodnotovú ponuku, preniknúť na trhy, udržať vzťahy so zákazníckymi segmentmi a generovať príjmy.

Kľúčové zdroje sa delia do nasledujúcich kategórií:[8]

  • fyzické zdroje,
  • duševné zdroje,
  • ľudské zdroje,
  • finančné zdroje

Kľúčové činnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kľúčové činnosti popisujú najdôležitejšie aktivity, ktoré musí podnik vykonávať, aby jeho podnikateľský model fungoval.

Rozdelenie kľúčových činností:[8]

  • výroba,
  • riešenie problémov,
  • platforma/sieť

Kľúčové partnerstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Kľúčové partnerstvá predstavujú sieť dodávateľov a partnerov, ktorá je potrebná k tomu, aby podnikateľský model fungoval.

Rozlišujú sa nasledujúce typy partnerstva:[8]

  • strategické spojenectvá medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú,
  • spolupráca, tzv. strategické partnerstvá medzi konkurenčnými subjektmi,
  • spoločné podniky s cieľom vytvárať nové podnikateľské projekty,
  • vzťahy medzi kupujúcim a dodávateľom s cieľom zaistiť si spoľahlivé dodávky.

Štruktúra nákladov[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra nákladov predstavuje všetky náklady, ktoré sú potrebné k chodu podnikateľského modelu. Tento stavebný prvok opisuje najdôležitejšie náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s fungovaním určitého podnikateľského modelu.[11]

Príklady použitia podnikateľského modelu v praxi[upraviť | upraviť zdroj]

Použitie podnikateľského modelu na spoločnosť Lego:

  • zákaznícke segmenty: mnoho okrajových segmentov; poskytovatelia okrajového obsahu
  • hodnotové ponuky: značný rozsah okrajového obsahu; nástroje k tvorbe a obsahu
  • kanály: Internet
  • vzťahy so zákazníkmi
  • zdroje príjmu: predaj menšieho množstva produktov
  • kľúčové zdroje: platforma
  • kľúčové činnosti: riadenie platformy; zaisťovanie služieb; propagácia platformy
  • kľúčové partnerstvá: poskytovatelia okrajového obsahu; obsah vytváraný užívateľmi
  • štruktúra nákladov: riadenie a vývoj platformy

Použitie na spoločnosť Skype:

  • zákaznícke segmenty: užívatelia internetu v globálnom meradle; ľudia, ktorí chcú volať na telefón
  • hodnotové ponuky: Internetové hovory a video hovory zdarma; lacné hovory na telefóny (skypeout)
  • kanály: Skype.com; partnerstvo s výrobcami slúchadiel
  • vzťahy so zákazníkmi: masové prispôsobenie
  • zdroje príjmu: zdarma; predplatené služby skypeout; tržby z predaja hardvéru
  • kľúčové zdroje: vývojári softvéru; softvér
  • kľúčové činnosti: vývoj softvér
  • kľúčové partnerstvá: poskytovatelia platieb; distribuční partneri; telekomunikační partneri
  • štruktúra nákladov: vývoj softvéru; spracovávanie reklamácií

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c SLÁVIK, Š. a kolektív: PODNIKATEĽSKÉ MODELY. 2014 [1]
  2. GÁL, P. MODEL PODNIKANIA NÍZKO NÁKLADOVÝCH AEROLÍNIÍ 2012 [2]
  3. Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel pre štátnu pomoc na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. januára 2011 (Text s významom pre EHP) 2010/C 329/07
  4. © Slovenské elektrárne | www.seas.sk. Obchodný model [online]. seas.sk, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
  5. Slovak Business Agency [online]. sbagency.sk, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
  6. Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prekonanie stigmy neúspechu v podnikaní – za politiku druhej šance – Realizácia lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť“ KOM(2007) 584 v konečnom znení (2008/C 224/05)
  7. a b Geschäftsmodell [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
  8. a b c d e f g h OSTERWALDER, A., PIGNEUR, Y. Tvorba business modelů, 2012.
  9. TICHÁ, Vlasta a Vojtěch ŠŤAVÍK. Zákazníci. In: Podnikatel.cz. 2007 [cit. 2014-03-04]. Dostupné online.
  10. BUŠEK, Michal. Strategie segmentace zákazníků. In: SystemOnline.cz. [cit. 2014-03-04]. Dostupné online
  11. SVOČÁK, Ján. Biznis model. In: Brightideas.sk. 2007 [cit.2014-03-04]. Dostupné online Archivované 2014-03-11 na Wayback Machine.