Ochranný prípravok pred slnečným žiarením
Ochranný prípravok pred slnečným žiarením (nesprávne krém na opaľovanie) sa nanáša na kožu s cieľom chrániť ju pred nebezpečným vplyvom slnečného žiarenia, ktoré môže spôsobiť jej spálenie. Je k dispozícii v rôznych formách - lotio (mlieko), krém, spray. Ochranný prípravok by mal odfiltrovať nebezpečné UVA a UVB žiarenie, ktoré je zodpovedné za spálenie, starnutie kože, negatívne ovplyvňuje imunitný systém a môže viesť až ku kožným nádorom.
K dôležitým vlastnostiam patrí tzv. ochranný faktor (SPF), UVA-ochrana, odolnosť voči vode, prípadne fotostabilita a termostabilita.
Nesprávne pomenovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Ochranné prípravky pred slnečným žiarením sú často nesprávne označované ako tzv. krémy na opaľovanie. Ich úlohou je však presný opak - chrániť pred opalením/spálením kože.
Druhy filtrov
[upraviť | upraviť zdroj]V ochranných prípravkoch pred slnečným žiarením sa používajú 2 druhy filtrov - fyzikálny a chemický. Najviac rozšírený je chemický filter.
Fyzikálny filter
[upraviť | upraviť zdroj]Fyzikálny filter funguje na princípe odrazu. Ide napríklad o mikrokryštály látky, ktoré po rozotrení vyvoria na koži súvislú vrstvu, ktorá funguje ako zrkadlo, odrazí dopadajúce lúče a zabráni preniknutiu nebezpečného UV žiarenia do kože.
Chemický filter
[upraviť | upraviť zdroj]Chemický filter funguje ako absorbér, ktorý pohlcuje UV žiarenie a absorbovanú energiu jednoducho premieňa na teplo.
Značenie ochranných prípravkov
[upraviť | upraviť zdroj]Ochrana pred UVB žiarením (SPF)
[upraviť | upraviť zdroj]Najrozšírenejším spôsobom vyjadrovania stupňa ochrany pred UVB žiarením je tzv. ochranný faktor pred slnečným žiarením (SPF - angl. Sun Protection Factor). Ten udáva, o aký násobok času možno po nanesení prípravku na kožu predĺžiť pobyt na slnku, bez jej začervenania. Tento čas je u každého človeka individuálny. Ak napríklad dochádza u človeka k začervenaniu po 10 minútach, tak ochranný prípravok s SPF 30 odďaluje začervenanie o 300 minút (30x10min.).
Ochrana pred UVA žiarením
[upraviť | upraviť zdroj]
Značenie ochrany pred UVA žiarením je nejednotné a nejestvuje prevládajúca metóda, ako je tomu pri UVB. Výrazným posunom k zjednodušeniu a sprehľadneniu by mohlo byť odporúčanie Európskej komisie zo septembra 2006.[1] Definuje viacero podmienok, ktoré musí prípravok v UVA spektre ochrany spĺňať a po ich splnení môže mať na obale znak - "UVA" v kruhu.
Odolnosť voči vode
[upraviť | upraviť zdroj]Potením alebo kúpaním sa zvyšuje riziko zmytia ochranného prípravku, čo môže mať za následok oslabenie jeho účinnosti. Preto sú prípravky testované na odolnosť voči vode. Aj tu jestvuje viacero metód, ktoré ale postupne smerujú k zjednoteniu. Spoločné kritériá na určovanie odolnosti voči vode (angl. waterresistance) stanovila napr. organizácie COLIPA (Európska asociácia výrobcov toaletných a kozmetických potrieb).[2] Na dosiahnutie ochrany, ktorá sa uvádza na obale je potrebné nanášať prípravok v množstvách, ktoré sa používajú na testovanie, t. j. 2 mg/cm2, čo sa rovná asi 7 čajovým lyžičkám prípravku (približne 36 gramov) na telo priemerného dospelého človeka.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Odporúčanie EK o účinnosti ochranných prípravkov pred slnečným žiarením a o nich uvádzaných súvisiacich údajoch [online]. . Dostupné online.
- ↑ Guidelines for Evaluating Sun Products Water Resistance [online]. . Dostupné online. Archivované 2007-10-23 z originálu.