Oghamové písmo
Oghamové písmo (iné názvy: ogamové písmo, ogham, ogam, keltské stromové písmo) bolo tvarovo veľmi špecifické hláskové písmo rozšírené v 4.-7./9. stor. po Kr. v Írsku (do 300 nápisov), Škótsku a Walese (spolu asi 60 nápisov) a na ostrove Man. Jazykom písma bola staroírčina, piktčina a neskôr aj latinčina. Názov ogam alebo ogham (- to je po novoírsky, starší tvar je ogom alebo ogum [1]) je odvodený od slova Ogmios, čo bol keltský boh písma, ktorému sa pripisuje vynález tohto písma. Všetkých 20 písmen písma nesie názov podľa galského názvu stromu, napr. d = dair (dub), b = beith (breza).
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvod písma je nejasný. Niektorí bádatelia usudzujú, že vzniklo z latinskej alebo gréckej abecedy. Iní ho pokladajú za prstovú abecedu podobnú posunkovej reči hluchonemých, ktorú si kňazi či druidi upravili na tajné používanie. Aj ďalší bádatelia sa nazdávajú, že išlo pôvodne o nejaké tajné písmo.
Okrem toho podľa výsledkov doterajších výskumov zrejme existujú súvislosti medzi oghamomovým písmom a germánskymi runami: Väčšinou sa predpokladá, že oghamová abeceda ovplyvnila runy (H. Pedersen, C. J. Marstrander, M. Hammarstróm), iní si myslia, že runy ovplyvnili oghamovú abecedu (H. Arntz, D. Diringer) a ďalší (M. Hammarstróm a H. Shetelig) chápu vzťah oghamového písma k runám ako druh prapríbuznosti - predpokladajú pôvodnú formu oghamovej abecedy, ktorá vývin runového písma silno ovplyvnila.
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Oghamové písmo sa písalo (zdola nahor) na vertikálnu resp. (zľava doprava či sprava doľava) na horizontálnu základnú líniu. Písmená sú tvorené rovnými alebo šikmými čiarami alebo skupinami čiar umiestňovanými pod alebo nad alebo pod aj nad základnú líniu. Písmen bolo pôvodne 20, možno ich rozdeliť na 4 skupiny:
- Skupinu B (sem patria B, L, V, S, N) - písmená sú tvorené dlhšími čiarami napravo (resp. dole).
- Skupina H (sem patria H, D, T, C, Q) - písmená sú tvorené dlhšími čiarami vľavo (resp. hore).
- Skupina M (sem patria M, G, Ng, Z, R) - písmená sú tvorené dlhšími čiarami sprava doľava cez základnú líniu, a to buď kolmo alebo šikmo.
- Skupina A (sem patria samohlásky) - písmená sú tvorené krátkymi čiarami kolmo cez líniu.
Neskôr k štyrom skupinám pribudla piata, ktorá pozostávala z piatich značiek zložitejšieho tvaru (oblúky a pod.) na označovanie írskych dvojhlások, ale v nápisoch sa vyskytovali zriedkavo.
Materiál
[upraviť | upraviť zdroj]Zachované nápisy sa vyskytujú na náhrobných aj pamätných kameňoch a pochádzajú zo 4. až 7. storočia. Podľa írskej tradície sa písalo aj na dreve, ale pamiatky sa nezachovali.
Zánik
[upraviť | upraviť zdroj]Po roku 650 sa písmo už nepoužívalo, lebo bolo vytlačené írskym polounciálnym písmom odvodeným z latinky. V Škótsku sa miestami udržalo do 9. stor. a ešte v neskoršom stredoveku sa časť písmen používala, ale len na dreve.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ porov. aj napr. tu ogum (ogom) [online]. eDIL, [cit. 2012-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
- KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 270-271.
- ogam. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 634.