Podnikateľský model
Podnikateľský model[1] (iné názvy: model podnikania[2], obchodný model [v širšom zmysle][3][4], biznis model[5], starším pravopisom: business model, zriedkavo: podnikový model[6]; angl. business model) je modelovité vyjadrenie logických vzťahov, prostredníctvom ktorých nejaká organizácia (spravidla podnik) vytvára (pridanú) hodnotu pre zákazníkov a výnosy pre seba[7]. Podrobnosti definície podnikateľského modelu sú sporné a v literatúre ich existuje veľké množstvo (pozri napr. súpis v Slávik et al. 2014)[7][1].
Obchodný model v užšom zmysle je len časť podnikateľského modelu, konkrétne opak výrobného modelu.[1]
Stavebné prvky
[upraviť | upraviť zdroj]Podnikateľský model možno opísať pomocou deviatich stavebných prvkov, ktoré ukazujú logiku toho, ako podnik chce zarobiť peniaze. Týchto deväť prvkov pokrýva štyri hlavné oblasti podniku: zákazníkov, ponuku, infraštruktúru a finančnú životaschopnosť.
Stavebné prvky podnikateľského modelu:
- zákaznícke segmenty,
- hodnotové ponuky,
- kanály,
- vzťahy so zákazníkmi,
- zdroje príjmu,
- kľúčové zdroje,
- kľúčové činnosti,
- kľúčové partnerstvá,
- štruktúra nákladov.
Zákaznícke segmenty
[upraviť | upraviť zdroj]Tento stavebný prvok definuje skupiny osôb alebo subjektov, na ktoré sa podnik chce zamerať.[8]
Ideálny zákazník je niekto, koho podnikateľ ľahko alebo s primeraným úsilím presvedčí, že chce alebo potrebuje to, čo predáva, a že by to mal kúpiť práve u neho. Cieľová skupina, to je súbor všetkých ideálnych zákazníkov, ktorú je možno nejakým spôsobom osloviť.[9]
Segmentácia zákazníkov sa riadi nasledujúcimi aspektmi:
Hodnotové ponuky
[upraviť | upraviť zdroj]Hodnotové ponuky sú spojenie výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú hodnotu pre určitý zákaznícky segment.
Hodnoty môžu byť:[8]
- kvantitatívne – napríklad cena, rýchlosť služby
- kvalitatívne – napríklad design, spokojnosť zákazníkov
Kanály
[upraviť | upraviť zdroj]Kanály opisujú, ako podnik komunikuje so zákazníckymi segmentmi a ako k nim pristupuje, aby im predal hodnotovú ponuku.
Kanály môžu byť priame a nepriame, prípadne vlastné a partnerské. Majú 5 rôznych fáz:[8]
- povedomie – ako sa zvyšuje povedomie o výrobkoch a službách,
- hodnotenie – ako sa pomáha zákazníkom hodnotiť hodnotovú ponuku podniku,
- nákup – ako sa umožňuje zákazníkom zakúpiť špecifické výrobky a služby,
- dodanie – ako sa dodáva zákazníkom hodnotová ponuka,
- po predaji – ako sa zaisťuje popredajná zákaznícka podpora
Vzťahy so zákazníkmi
[upraviť | upraviť zdroj]Vzťahy so zákazníkmi popisujú typy vzťahov, ktoré si podnik buduje s jednotlivými zákazníckymi segmentmi.
Vzťahy so zákazníkmi môžu vychádzať z nasledujúcich motivácií:[8]
- získanie zákazníka,
- udržanie zákazníka,
- navyšovanie predaja
Zdroje príjmu
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje príjmu predstavujú hotovosť, ktorú podnik generuje z každého zákazníckeho segmentu (k zisteniu zisku je však nutné od príjmu odpočítať náklady).
Generovať príjmy možno niekoľkými spôsobmi:[8]
- predaj aktív,
- poplatok za užitie,
- predplatné,
- požičanie/prenájom,
- poskytnutie licencií,
- reklama,
- sprostredkovanie
Kľúčové zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Kľúčové zdroje popisujú najdôležitejšie aktíva, ktoré podnik alebo organizácia potrebuje, aby celý podnikateľský model mohol fungovať. Tieto zdroje podniku umožňujú vytvoriť a prezentovať hodnotovú ponuku, preniknúť na trhy, udržať vzťahy so zákazníckymi segmentmi a generovať príjmy.
Kľúčové zdroje sa delia do nasledujúcich kategórií:[8]
- fyzické zdroje,
- duševné zdroje,
- ľudské zdroje,
- finančné zdroje
Kľúčové činnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Kľúčové činnosti popisujú najdôležitejšie aktivity, ktoré musí podnik vykonávať, aby jeho podnikateľský model fungoval.
Rozdelenie kľúčových činností:[8]
- výroba,
- riešenie problémov,
- platforma/sieť
Kľúčové partnerstvá
[upraviť | upraviť zdroj]Kľúčové partnerstvá predstavujú sieť dodávateľov a partnerov, ktorá je potrebná k tomu, aby podnikateľský model fungoval.
Rozlišujú sa nasledujúce typy partnerstva:[8]
- strategické spojenectvá medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú,
- spolupráca, tzv. strategické partnerstvá medzi konkurenčnými subjektmi,
- spoločné podniky s cieľom vytvárať nové podnikateľské projekty,
- vzťahy medzi kupujúcim a dodávateľom s cieľom zaistiť si spoľahlivé dodávky.
Štruktúra nákladov
[upraviť | upraviť zdroj]Štruktúra nákladov predstavuje všetky náklady, ktoré sú potrebné k chodu podnikateľského modelu. Tento stavebný prvok opisuje najdôležitejšie náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s fungovaním určitého podnikateľského modelu.[11]
Príklady použitia podnikateľského modelu v praxi
[upraviť | upraviť zdroj]Použitie podnikateľského modelu na spoločnosť Lego:
- zákaznícke segmenty: mnoho okrajových segmentov; poskytovatelia okrajového obsahu
- hodnotové ponuky: značný rozsah okrajového obsahu; nástroje k tvorbe a obsahu
- kanály: Internet
- vzťahy so zákazníkmi
- zdroje príjmu: predaj menšieho množstva produktov
- kľúčové zdroje: platforma
- kľúčové činnosti: riadenie platformy; zaisťovanie služieb; propagácia platformy
- kľúčové partnerstvá: poskytovatelia okrajového obsahu; obsah vytváraný užívateľmi
- štruktúra nákladov: riadenie a vývoj platformy
Použitie na spoločnosť Skype:
- zákaznícke segmenty: užívatelia internetu v globálnom meradle; ľudia, ktorí chcú volať na telefón
- hodnotové ponuky: Internetové hovory a video hovory zdarma; lacné hovory na telefóny (skypeout)
- kanály: Skype.com; partnerstvo s výrobcami slúchadiel
- vzťahy so zákazníkmi: masové prispôsobenie
- zdroje príjmu: zdarma; predplatené služby skypeout; tržby z predaja hardvéru
- kľúčové zdroje: vývojári softvéru; softvér
- kľúčové činnosti: vývoj softvér
- kľúčové partnerstvá: poskytovatelia platieb; distribuční partneri; telekomunikační partneri
- štruktúra nákladov: vývoj softvéru; spracovávanie reklamácií
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c SLÁVIK, Š. a kolektív: PODNIKATEĽSKÉ MODELY. 2014 [1]
- ↑ GÁL, P. MODEL PODNIKANIA NÍZKO NÁKLADOVÝCH AEROLÍNIÍ 2012 [2]
- ↑ Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel pre štátnu pomoc na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. januára 2011 (Text s významom pre EHP) 2010/C 329/07
- ↑ © Slovenské elektrárne | www.seas.sk. Obchodný model [online]. seas.sk, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
- ↑ Slovak Business Agency [online]. sbagency.sk, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
- ↑ Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Prekonanie stigmy neúspechu v podnikaní – za politiku druhej šance – Realizácia lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť“ KOM(2007) 584 v konečnom znení (2008/C 224/05)
- ↑ a b Geschäftsmodell [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, [cit. 2021-09-20]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h OSTERWALDER, A., PIGNEUR, Y. Tvorba business modelů, 2012.
- ↑ TICHÁ, Vlasta a Vojtěch ŠŤAVÍK. Zákazníci. In: Podnikatel.cz. 2007 [cit. 2014-03-04]. Dostupné online.
- ↑ BUŠEK, Michal. Strategie segmentace zákazníků. In: SystemOnline.cz. [cit. 2014-03-04]. Dostupné online
- ↑ SVOČÁK, Ján. Biznis model. In: Brightideas.sk. 2007 [cit.2014-03-04]. Dostupné online Archivované 2014-03-11 na Wayback Machine.