Preskočiť na obsah

Pour féliciter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
P.F. na vlastnoručne vyrobenej, nemeckej pohľadnici k roku 1987

Pour féliciter (francúzska výslovnosť [purfelisite][1][2], výslovnosť podľa slovenských slovníkov [pur félisité][3][4][pozn 1]; skratka p. f., P. F., v zahraničí alebo nespisovne aj p.f., P.F., na Slovensku a v Česku aj pf, Pf[5][6]) alebo zriedkavo pour fêter [purfete][7][8] je v diplomatickom jazyku a podobnej formálnej komunikácii (najmä na vizitkách, komplimentkách a podobne) výraz, ktorý sa v podobe skratky používa na vyjadrenie želania šťastia k sviatku či pri významnej príležitosti (Nový rok, štátny sviatok, narodeniny, meniny a pod.). Špecifické varianty sú p. f. N. A. (pour féliciter Nouvel An = blahoželanie k Novému roku), resp. p. f. n. a. (pour féliciter nouvel an = blahoželanie do nového roka) a p. f. f. n. (pour féliciter fête nationale = blahoželanie k štátnemu sviatku). Na p. f. (resp. varianty) sa odpovedá skratkou p. r./P.R. (pour remercier = na poďakovanie) a ak zároveň želáme to isté druhej strane (napr. pri príležitosti Nového roka) používa sa skratka p. r. e. p. f. alebo p. r. p. f. (pour remercier [et] pour féliciter = na poďakovanie [a] p. f.).[9][10][7][6][11][12][13]

Na Slovensku a v Česku sa skratka p. f. (P. F., Pf, pf) okrem toho dnes bežne používa špecificky ako formulka blahoželania k Novému roku (t.j. 1. január) resp. do nového roka (t.j. celý rok)[3][14][15]. Za skratkou sa často uvádza celý rok (napr. P. F. 2017) alebo len apostrof + posledné dve číslice roka (P. F. ’17).[5]V takomto kontexte (t.j. ako bežné blahoželanie štastia špecificky do nového roka) sa skratka v zahraničí nepoužíva, a to ani vo Francúzsku (francúzsky ekvivalent v tomto kontexte je „Bonne année“).[16][17][6]

Preklad francúzskeho výrazu

[upraviť | upraviť zdroj]

Doslovný význam výrazu pour féliciter je „na blahoželanie“[18][19], ale do slovenčiny sa prekladá ako „veľa štastia“[4] alebo „pre šťastie“[15][20]. Doslovný význam výrazu pour fêter je „na oslávenie“.[21]

Dejiny novoročných kariet v Česku

[upraviť | upraviť zdroj]

Tradícia posielania kartičiek (od konca 19. stor. pohľadníc) s blahoželaniami do nového roku vznikla v Česku v 15. storočí. Pôvodne išlo o istú formu prosby o dary, ktorú posielali učitelia vrchnosti a ľuďom, od ktorých záviselo ich živobytie. Preto k nim často pripájali verše. Postupne sa posielanie novoročných blahoželaní ujalo aj v ďalších vrstvách spoločnosti. V Čechách sa o to v prvej polovici 19. storočia zaslúžil gróf Karel Chotek, ktorého zvykom bolo posielať vlastnoručne maľované malé lístky ako ospravedlnenie rodinám, ktoré sa mu na Nový rok nepodarilo navštíviť. Od prvej polovice 19. storočia boli v českých krajinách novoročné blahoželania podľa francúzskeho vzoru dopĺňané formulkou pour féliciter, neskôr skracovanou na P. F.[17][22]. Niekedy sa uvádza, že novoročné karty s nápisom pour féliciter zaviedol až v roku 1907 Viktor Stretti.[23]

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ide o chybný zápis francúzskej výslovnosti. Akademická učebnica francúzskej výslovnosti k tomu píše: „Českému a slovenskému poslucháčovi niekedy pripadá, že koncové francúzske vokály v otvorenej prízvučnej slabike sú dlhšie, ale zamieňa tu dĺžku so zreteľnou plnou artikuláciou danej samohlásky“.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ FÉLICITER [online]. Nancy Cedex: Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales, [cit. 2015-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ a b DOHALSKÁ, Marie; SCHULZOVÁ, Oľga. Fonetika francouzštiny. 1. vyd. SPN, Karolinum : Praha, 1992. 205 s. ISBN 80-04-23348-1. S. 68.
  3. ↑ a b P. F. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 476.
  4. ↑ a b Pour féliciter. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 975.
  5. ↑ a b Ako sa správne píše skratka pour féliciter? [online]. Bratislava: 7.11.2008, [cit. 2015-12-31]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c WADISCHAT,Eberhard. Expert-Praxislexikon der strategischen Rhetorik und Kommunikation : 2444 Begriffe zur zielwirksamen Kommunikation in Bildung, Journalistik, Jurisprudenz, Kultur, Politik, Psychologie, Verwaltung, Wirtschaft und Wissenschaft ; mit deutsch-englischem / englisch-deutschem Kurzwörterbuch der Rhetorik. 2., neu bearb. und erw. Aufl. Renningen : expert-Verl., 2008. 316 s. dostupné online ISBN 978-3-8169-2747-1. s. 149.
  7. ↑ a b SOTO, Cristina Cabero. Normas de protocolo en restauración. Ediciones Paraninfo, 2015. dostupné online ISBN 978-84-283-9738-4. s. 41.
  8. ↑ FÊTER [online]. Nancy Cedex: Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales, [cit. 2016-01-01]. Dostupné online.
  9. ↑ VYMĚTAL, Jan. Průvodce úspěšnou komunikací: efektivní komunikace v praxi. 1. vyd. Praha : Grada, 2008. 322 s. (Manažer. Komunikace.) Dostupné online. ISBN 978-80-247-2614-4. S. 233, 234.
  10. ↑ KIEGÉSZÍTŐ ELEMEK A PROTOKOLLBAN [online]. Pécs: Pécsi Tudományegyetem Természettudományi Kar Sporttudományi és Testnevelési Intézet, [cit. 2016-01-01]. Dostupné online.
  11. ↑ COOPER, Dana Calise. Informal ambassadors : American women, transatlantic marriages, and Anglo-American relations, 1865-1945. Ann Arbor : ProQuest, 2006. Dostupné online. ISBN 0542915103. S. 50.
  12. ↑ P. f. In: Ottův slovník naučný 19. P – Pohoř. V Praze : J. Otto, 1902. dostupné online s. 660.
  13. ↑ GRAUDENZ, Karlheinz; PAPPRITZ, Erica. Das Buch der Etikette. Marbach am Neckar : Perlen-Verl., 1956. 509 s. Dostupné online. S. 294 – 364.
  14. ↑ p.f. In: Slovník cudzích slov (akademický). dostupné online
  15. ↑ a b p. f. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. Praha: Academia, 1986. s. 875.
  16. ↑ RADINA, Otomar. Zrádná slova ve francouzštině. 2. upravené vyd. Praha : SPN, 1978. 183 s. (Odborná lit. pro učitele.) S. 153.
  17. ↑ a b ŠPORKOVÁ, Sylva, et al. Vánoce. Praha : Grada, 2014. 196 s. Dostupné online. ISBN 978-80-247-3173-5. S. 193.
  18. ↑ p.f. In: Masarykův slovník naučný: 5. N – Q. Praha: Československý kompas, 1931. s. 671.
  19. ↑ pour. In: NEUMANN, Josef; HOŘEJŠÍ, Vladimír. Velký francouzsko-český slovník 1. A – K. 2. rev., opr. a dopl. vyd. Praha : Academia, 1992. 833 s. ISBN 80-200-0234-0. S. 322.
  20. ↑ VYMĚTAL, Jan. Průvodce úspěšnou komunikací: efektivní komunikace v praxi. 1. vyd. Praha : Grada, 2008. 322 s. (Manažer. Komunikace.) Dostupné online. ISBN 978-80-247-2614-4. S. 233.
  21. ↑ fêter. In: NEUMANN, Josef; HOŘEJŠÍ, Vladimír. Velký francouzsko-český slovník 2. L – Z. 2. rev., opr. a dopl. vyd. Praha : Academia, 1992. 756 s. ISBN 80-200-0235-9. S. 641.
  22. ↑ LADÝŘOVÁ, Ludmila. RADOST Z NOVOROČENEK. Knižní značka (Praha: Spolek sběratelů a přátel exlibris), 2006, čís. 1, s. 2. Dostupné online [cit. 2016-01-01]. ISSN 1211-3840.
  23. ↑ Novoročenky [online]. OPTIMUS, [cit. 2016-01-01]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pour_féliciter&oldid=7661069“