Počítačová fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Počítačová fyzika je časť fyziky, ktorá sa zaoberá implementáciou počítačových algoritmov a numerických metód na riešenie fyzikálnych problémov. Často je považovaná za súčasť teoretickej fyziky, avšak niekedy sa charakterizuje, ako premostenie medzi fyzikou teoretickou a experimentálnou.

Aplikácie počítačovej fyziky[upraviť | upraviť zdroj]

Počítačová fyzika je dnes bohato využívná takmer vo všetkých fyzikálnych odvetviach. Cenné výsledky dosahuje najmä vo fyzike tuhých látok, hydrodynamike, kvantovej fyzike a ekonofyzike.

Medzi najpoužívanejšie metódy počítačovej fyziky patria:

  • numerické metódy riešenie diferenciálnych rovníc resp. parciálnych diferenciálnych rovníc
  • numerické metódy výpočtu integrálov
  • stochastické metódy Monte Carlo
  • optimalizačné techniky
  • numerické metódy diagonalizácie matíc