Zobrazenie zdroja stránky Poľská Orava

[[File:Polska Orava.svg|thumb|right|Región Poľská Orava]]
[[Súbor:Orawa 1938.jpg|right|thumb|Územie Oravy získané Poľskom 1. decembra 1938 na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]]]]

'''Poľská Orava''' ('''región Čierna Orava''') je región na juhu [[Poľsko|Poľska]] v [[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľskom vojvodstve]] v [[Okres (Poľsko)|okrese]] [[Powiat nowotarski]]. V minulosti do tohto regiónu patrili aj slovenské obce [[Suchá Hora]] a [[Hladovka (okres Tvrdošín)|Hladovka]], ktoré v súčasnosti patria pod okres [[Tvrdošín]].

== Charakteristika ==
Poľská Orava je z juhu a západu ohraničená poľsko-slovenskou hranicou, a zo severu a východu bývalou uhorskou-poľskou (haličskou) hranicou. Rozloha poľskej Oravy je {{km2|389}}.

== Osady poľskej Oravy ==
*[[Gmina Jabłonka|Gmina (Obec) Jabłonka (Jablonka)]]:
**Chyžné (''[[Chyżne]]'')
**Jablonka (''Jabłonka'')
**Jabłonka-Bory (v minulosti nebola samostatnou obcou)
**Nižná Lipnica (''Lipnica Mała'')
**[[Oravka (Poľsko)|Oravka]] (''Orawka'')
**Podvlk (''Podwilk'')
**Nižná Zubrica (''Zubrzyca Dolna'')
**Vyšná Zubrica (''Zubrzyca Górna'')

*[[Gmina Czarny Dunajec]] (Čierny Dunajec):
**Pekelník (''Piekielnik'')
**Bukovina-Podsklé (''Podszkle'')

*[[Gmina Lipnica Wielka]] (Vyšná Lipnica)
V súčasnosti má osady Bartoszowa Polana (osada), Lipnica Wielka, Kiczory (samostatná obec od 1. januára 1984, 14. obec Oravy), Leśniczówka na Lniarce (osada), Śmietanowa (horáreň).

*[[Gmina Raba Wyżna]]:
**Sŕnie (''Podsarnie'')
**Harkabúz (''Harkabuz'')
**Bukovina (''Bukowina-Osiedle'')

==Národnostné zloženie obcí podľa uhorského sčítania 1910==
Sčítanie obyvateľstva v Uhorsku roku 1910 zisťovalo okrem iného aj národnostnú štruktúru obyvateľstva. Obyvatelia však neodpovedali na to, akej sú národnosti, ale aký je ich materinský jazyk. Census zisťoval sedem jazykov: maďarský, nemecký, slovenský, rumunský, rusínsky, chorvátsky, srbský pričom sčítací hárok obsahoval aj kolónku iný, takže poľština nebola v Uhorsku predmetom zisťovania. Kým obyvatelia poľského Spiša za svoj materinský jazyk označili slovenčinu, obyvatelia poľskej Oravy označili väčšinou ako svoj materinský jazyk iný, pričom samotný sčítací hárok v poznámke uvádza, že ide prevažne o poľské obyvateľstvo.
Nasledujúca tabuľka ukazuje zloženie obyvateľstva podľa materinského jazyka<ref>László Zentai and Pál Kósa, A történelmi Magyarország atlasza és adattára 1914, Pécs: Talma Kiadó (2003). ISBN 9638568348.</ref><ref>http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190512103223/http://www.radixhub.com/radixhub/sources/demographic,_ethnic,_religious_and_dwelling_information_of_settlements_in_the_1910_census/parts/(part_1)_szepes_vm..htm |date=2019-05-12 }} RadixHub</ref>:

{| class=wikitable
|- bgcolor="orange"
! width="70" | '''Obec'''
! width="70" | Slováci 
! width="70" | Maďari
! width="70" | Nemci
! width="70" | Rusíni
! width="70" | Chorváti
! width="70" | Iní
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Nižná Lipnica]]
| -
| 9
| 22
| -
| -
| 2603
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Nižná Zubrica]]
| 8
| -
| -
| -
| -
| 834
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Bukovina-Podsklé]]
| 5
| 2
| 16
| -
| -
| 703
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Chyżne|Chyžné]]
| 46
| 39
| 5
| -
| -
| 1107
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Vyšná Lipnica]]
| 5
| 3
| 19
| -
| -
| 1546
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Vyšná Zubrica]]
| 25
| 9
| 26
| -
| -
| 1285
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Harkabúz]]
| -
| 20
| 6
| -
| -
| 309
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Jablonka (obec v Poľsku)|Jablonka]]
| 38
| 36
| 51
| -
| -
| 2588
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Oravka (Poľsko)|Oravka]]
| 4
| 3
| 2
| -
| -
| 620
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Pekelník (Poľsko)|Pekelník]]
| 7
| 16
| 4
| -
| -
| 1212
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Podvlk]]
| 13
| 17
| 53
| -
| -
| 1188
|- align ="center"
| align ="left" bgcolor="#ffeedd"| [[Sŕnie]]
| 9
| 2
| 4
| -
| -
| 414
|}

== História ==
=== Zánik Rakúsko-Uhorska ===
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku samostatného Česko-Slovenska roku 1918 malo Poľsko záujem získať čadčiansky slúžnovský okres na Kysuciach, námestovský a trstenský na Orave a spišskostaroveský na Spiši a územie Spišskej župy až po rieku Poprad pričom česko-slovensko-poľská hranica by viedla po južných svahoch Vysokých Tatier. Poľskí vojaci obsadili Spiš 6. novembra 1918, ale po porážke pri Kežmarku 8. decembra [[1918]] boli prinútení ustúpiť. V júni 1919, keď časť Slovenska okupovala maďarská Červená armáda a na časti územia vyhlásila bábkovú Slovenskú republiku rád, poľskí vojaci opäť vtrhli na Slovensko a obsadili severný Spiš a severnú Oravu. Po bojoch medzi poľskou armádou a česko-slovenskými legionármi a dobrovoľníkmi a na nátlak dohodových veľmocí sa Poľsko muselo opäť stiahnuť za pôvodnú uhorsko-haličskú hranicu, pričom dohodové veľmoci rozhodli o usporiadaní plebiscitu len v sporných obciach Oravy a Spiša. Napriek dohode o usporiadaní plebiscitu v sporných obciach, minister zahraničia [[Edvard Beneš]] podpísal s Poľskom na Konferencii ministrov v Spa (Belgicko) zmluvu o hraniciach, ktorou Poľsku pripadlo 13 spišských dedín o rozlohe {{km2|195}} s 8 747 obyvateľmi a 12 oravských dedín (mesto Jablonka a okolie, {{km2|389}}, 16 133 obyv.), ktorých obyvatelia boli takmer výlučne Slováci resp. sa za nich považovali (keďže išlo prevažne o [[Gorali|goralské]] obyvateľstvo). Dohodové veľmoci chceli týmto uhasiť jeden hroziaci konflikt v strednej Európe, keďže samotné Poľsko bolo v tom čase vo vojne s ruskou Červenou armádou, ktorá ohrozovala Varšavu. Týmto však zostal pocit neuspokojenia na oboch stranách: poľskej z dôvodu straty časti Tešínska a Javoriny s okolím a Slovenska, resp. jeho vtedajších reprezentantov i samotného obyvateľstva tým, že nebolo umožnené Slovákom zostať žiť v Česko-Slovensku. 

Poľsko však naďalej požadovalo ďalšie územia okolo Tatranskej Javoriny (vrátane samotnej obce) a Ždiaru, pričom za Poliakov považovalo všetko goralské obyvateľstvo usídlené na slovenskom území napriek jeho presvedčeniu. Diplomatický konflikt bol vyriešený až na Konferencii [[Liga národov|Ligy národov]] 12. marca 1924, ktorá rozhodla, že ČSR si ponechá územie Ždiaru a Tatranskej Javoriny a vymení si územia okolo Vyšnej Lipnice (a zvyšok obce) na Orave za dediny Suchá Hora a Hladovka (tiež na Orave), ktoré boli pôvodne prisúdené Poľsku. Nové hranice boli potvrdené Česko-slovensko-poľskou zmluvou z 24. apríla 1925 a sú totožné s dnešnou hranicou. Poľsko však napriek tomu zostalo počas celého medzivojnového obdobia nespokojné s novými hranicami a stále malo záujem o získanie časti českého Tešínska a niektorých obcí severného Slovenska, čo sa mu nakoniec podarilo, v spolupráci s Nemeckom a Maďarskom pri zničení Česko-Slovenska, v roku 1938.

23. decembra 1920 bol vytvorený na území poľskej Oravy a Spiša Spišsko-oravský okres (''Powiat spisko-orawski'') v rámci krakovského vojvodstva. Sídlom okresu bolo mesto Nowy Targ ležiace mimo jeho územia. Expozitúry starostu boli pre Oravu v Jablonke a pre Spiš vo Vyšných Lapšiach. Na území okresu žilo takmer 24000 obyvateľov, rozloha okresu bola {{km2|583}}. V roku 1924 sa územie okresu zmenšilo o obce Suchá Hora a Hladovka vrátené Česko-Slovensku. Spišsko-oravský okres bol zrušený 1. júla 1925 a včlenený do Novotarského okresu (''Powiat nowotarski'').

=== 1938-1945 ===
V októbri 1938, v predvečer 2. svetovej vojny, Poľsko v dôsledku Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže obsadilo severné časti Slovenska okolo Suchej Hory, Hladovky a Javoriny (vrátane samotných obcí), ako aj územie okolo Lesnice (vrátane samotnej obce) v Pieninách, kúpele Smerdžonka (dnes kúpele Červený Kláštor), ktorá bola Slovensku nakoniec ponechaná a časti obcí Čierne, Skalité a Svrčinovec  na Kysuciach severne od železnice, malé zalesnené územie okolo obce Cigeľka, malý pás územia blízo Lupkowa východne od Medzilaboriec a tiež malé územia okolo hraníc pozdĺž rieky Poprad pri Medzibrodí, Sulíne (spolu s prameňom Sulínka a výbežkom Lopata) a Legnave a Dunajec pri Spišskej Starej Vsi, ktorý sa ocitol celý na území Poľska pričom hranica viedla medzi riekou a štátnou cestou do Červeného Kláštora (oficiálne získali tieto územia 1. decembra 1938, podpísaním delimitačných protokolov medzi ČSR a Poľskom v Zakopanom). Po vypuknutí 2. svetovej vojny Slovensko, spolu s Nemeckom a Sovietskym zväzom, napadlo Poľsko hoci úloha Slovenskej armády bola len symbolická. Výmenou za to získalo späť územia stratené roku 1938 a tiež územia stratené roku 1920. K opätovnému pripojeniu území oficiálne došlo 24. novembra 1939.

V januári 1945 bolo toto územie oslobodené Červenou armádou. Obyvatelia celého Spiša a Oravy (vrátane území stratených v rokoch 1920 – 1924) vytvorili inštitúcie podobné inštitúciám vo zvyšnom Česko-Slovensku (samostatné Slovensko opäť prestalo existovať) a odolávali poľským úradom, ktoré sa snažili obsadiť tieto územia a obnoviť hranice spred roku [[1938]]. Československý prezident [[Edvard Beneš]] sa však rozhodol v rámci svojej koncepcie obnovy predmníchovských hraníc tento región znova vydať Poľsku (zmluva bola podpísaná 20. mája 1945) napriek výsledku plebiscitu konaného pod dohľadom sovietskej Červenej armády, v ktorom až 98% tamojších obyvateľov vyjadrilo túžbu zostať žiť v Česko-Slovensku. Proti tomuto rozhodnutiu protestovali u prezidenta mnohé delegácie, petície boli posielané do Prahy i do Varšavy, protestovali aj americkí Slováci a slovenský klérus. 20. mája 1945 však bola obnovená predvojnová hranica.

=== Po 2. svetovej vojne ===
Poľskí vojaci obsadili severný Spiš a Oravu 17. mája 1945 a začali odtiaľ vyháňať slovenských úradníkov, klérus a učiteľov. Nasledovali prepady a perzekúcie voči slovenským obyvateľom anektovaných území v čom vynikal najmä poľský antikomunista, partizán a terorista Józef Kuraś Ogień. Rovnako sa tam objavili aj ozbrojené zrážky, pri ktorých niekoľko Slovákov bolo zabitých. Výsledkom perzekúcií bol útek asi 6 000 Slovákov (25% tamojšej populácie) z Oravy a Spiša. Slováci z „poľského“ Spiša sa usadili prevažne v Kežmarku, Svite a Poprade, zamagurských obciach a obciach po vyhnaných Nemcoch. Slováci z „poľskej“ Oravy sa usadili prevažne na južnom Slovensku (kde napríklad Slováci z Veľkej Lipnice dosídlili obec Torč, ktorá sa v roku 1948 premenovala na Novú Lipnicu a od roku 1974 je súčasťou obce [[Dunajská Lužná]]<ref>http://www.dunajskaluzna.sk/index.php?stranka_id=42</ref>), Sliezsku a Sudetoch v Čechách. Až 10. marca 1947 (po zdĺhavých rokovaniach) bola medzi ČSR a poľskom podpísaná dohoda zaručujúca základné práva Slovákom v Poľsku. Následne bolo otvorených 41 slovenských základných škôl a jedna stredná škola (lýceum) v Jablonke. Na začiatku 60-tych rokov však väčšina z nich bola zrušená.

Od 1. januára [[1999]] je poľská Orava rozdelená do štyroch gmin (obcí), z ktorých len gminy Jablonka a Vyšná Lipnica ležia len na území poľskej Oravy.

V školskom roku 2011/2012 bolo v Poľsku 5 slovenských škôlok s 22 žiakmi, 6 základných škôl so 145 žiakmi a 3 gymnáziá (pre žiakov vo veku 13-16 rokov) s 29 žiakmi, spolu teda 196 žiakov. Oproti ročníku 2009/2010 pribudli 2 škôlky, počet žiakov bol v ročníku 2009/2010 217 a v nasledujúcom 197. V školskom roku 2005/2006 sa slovenčinu učilo 279 žiakov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www2.mswia.gov.pl/portal.php?serwis=pl&dzial=61&id=37#slowacy |dátum prístupu=2013-04-04 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100731021101/http://www.mswia.gov.pl/portal.php?serwis=pl#slowacy |dátum archivácie=2010-07-31 }}</ref>. 

Počet etnických Slovákov v krajine sa odhaduje na 10 – 20 tisíc, no pri poľskom sčítaní ľudu z roku [[2002]] sa k slovenskej materinskej reči prihlásilo iba 1710 ľudí, keďže národnosť sa v Poľsku sa pri tomto sčítaní ľudu nezisťovala, z ktorých slovenčinou v domácnosti rozprávalo len 791 obyvateľov <ref>https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:4tlMaMTzVGwJ:www.ore.edu.pl/strona-ore/index.php%3Foption%3Dcom_phocadownload%26view%3Dcategory%26download%3D1211:edukacja-mniejszoci-narodowych-i-etnicznych-oraz-spoecznoci-posugujcej-si-jzykiem-regionalnym-w-polsce-2010-2011%26id%3D33:raporty%26Itemid%3D1063+&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESjVUmbBraSWMbu_ml4Tq2Xzj-kN_jx3cgTX9Eiy-cdyXnDqAMMN6k85ygJIC093rF1c9Zt7qaGyLNs5Unm6J2vrvF9AGd2sfrI1ZK0VKbgaiD-sYcr8Nwcih88fLRgCq0Be4TQT&sig=AHIEtbQLJNbe7rx9nRH9FbGE6EGlfMVoIQ</ref>.

Pri sčítaní ľudu v roku [[2011]] sa k slovenskej národnosti ako prvej prihlásilo 2000 obyvateľov, slovenskú národnosť ako druhú uviedlo ďalších 1000 obyvateľov <ref>http://www.stat.gov.pl/gus/5840_13882_PLK_HTML.htm</ref>.

== Turistika ==
Medzi zaujímavosti regiónu patrí výstup na Babiu horu a Oravská Magura.

== Pozri aj ==
* [http://www.tsp.org.pl/ Spolok Slovákov v Poľsku]

== Referencie ==
<references/>

[[Kategória:Poľsko]]
[[Kategória:Podkarpatské vojvodstvo]]
[[Kategória:Historické územia v Poľsku]]