Preskočiť na obsah

Princíp nezávislého vzťahu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Princíp nezávislého vzťahu (angl. arm's length principle - doslova "princíp (vykonania) s určitým odstupom/od tela") je princíp oceňovania, podľa ktorého sa transakcia medzi závislými osobami (definíciu pozri napr. v slovenskom zákone o dani z príjmov) oceňuje tak, ako keby sa bola uskutočnila medzi nezávislými osobami konajúcimi vo svojom najlepšom záujme.

Princíp sa používa najmä v oblasti zdaňovania podnikov majúcich dcéry a pod. vo viacerých štátoch.


Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]