Ragnvald III. (Polacké kniežatstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 02:12, 13. marec 2013, ktorú vytvoril Addbot (diskusia | príspevky) (Bot: Odstránenie 4 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q2502278))

Ragnvald III. Vasiľ-Ragnvalodovič (po bielorusky: Рагвалод-Васіль Рагвалодавіч, Рагвалод III) (* 1110 - † 1171/1180) polacké knieža (1128 - 1129, 1144 - 1151 a 1159 - 1162) a syn polackého kniežaťa Ragnvalda II. Borisa-Vseslaviča.

Prvé obdobie vlády (1128 - 1129)

Po smrti Ragnvalda II. na začiatku roku 1128 zostal trón Polackého kniežatstva prázdny. Podľa vtedajšieho nástupníckeho práva mal naňho právo Ragnvaldov mladší brat David[1]. Polačania sa však voči nemu vzbúrili, a vyhnali ho z Polacka a za nové knieža vyhásili Ragnvalda III. Tento čin obyvateľov však vyburcoval medzi Davidom a Ragnvaldom tzv. nástupnícku vojnu, do ktorej sa so svojím vojskom zaplietlo aj knieža Kyjevskej Rusi Msislav Vladimirovič (1125 - 1132) a vtrhol s ním na územie Polackého kniežatstva. Polačania na čele s Ragnvaldom III. však prinútili uznať za knieža svojej krajiny Ragnvalda III., ale v skutočnosti sa Polacké kniežatstvo znova na určitý čas ocitlo pod nadvládou Kyjeva, čo polačania neslýchali od časov Ragnvaldovho pradeda Brjačislava I. Izjaslaviča.

Ragnvald III. však odmietal uznať vládu Kyjevskej Rusi nad svojím kniežatstvom, preto Mstislav Vladimirovič v roku 1129 podnikol ďalšiu vojenskú výpravu na územie Polackého kniežatstva, aby si ho definitívne podrobil. Dúfal, že teraz bude mať na to vhodnú príležitosť, pretože Ragnvald III. ešte stále viedol vojnu proti svojmu bratovi Davidovi a nevedomky v nich napádalo územné zisky Mstislavových rodičov. Keď to Mstislav zistil, Ragnvalda III. spolu s jeho bratom Ivanom dal zajať a priviesť do Kyjeva. V roku 1130 ich oboch súdil na tzv. súde ruských kniežat a spolu s rodinami ich poslal do vyhnanstva do Byzantskej ríše.

Druhé obdobie vlády (1144 - 1151)

V roku 1139 sa Ragnvaldovi aj s Ivanom podarilo z vyhnnanstva vrátiť, ale ambícia Ragnvalda dostať sa na polacký trón stroskotala, pretože v tom čase ho okupoval jeho starší brat Vasiľ I. Sviatoslavič. Bez ohľadu na to, že Ragnvald III. mal na Polacké kniežatstvo väčšie právo ako jeho brat Vasiľovi I. zobral kus územia a začal na ňom vládnuť. Celé územie kniežatstva aj s trónom získal až po smrti brata v roku 1144, kedy sa znova stal jeho kniežaťom. V tom istom roku sa aj oženil a vzal si dcéru kyjevského kniežaťa Izjaslava II. Mstislaviča.

V roku 1151 ho obyvatelia zosadili z trónu a dali minským kniežatám, ktorí ho zajali. Na prázdny polacký trón vymenovali Rastislava Gleboviča. Ragnvad III. sa z väzenia dostal až v roku 1158 na orodovanie kyjevského kniežaťa Juraja Dlhorukého. Po vyjdení na slobodu Ragnvald odišiel do Slucka, ale keď sa polačania dozvedeli, že sa ich bývalé knieža dostalo z väzenia, vyhnali Rastislava Gleboviča a Ragnvalda III. znova vymenovali za knieža Polackého kniežatstva. Rastislav Glebovič sa však vzbúril a Ragnvaldovi III. vypovedal vojnu. Jeho obliehanie rezidencie kniežaťa však bolo neúspešné a skončilo sa podpísaním obojstrannej mierovej zmluvy, ktorou si Ragnvald III. posilnil pozíciu a Rastislav Glebovič získal Polack.

Tretie obdobie vlády (1159 - 1162)

V roku 1159 však obyvatelia Rastislava Gleboviča z Polacka vyhnali a po tretíkrát vyhlásili Ragnvalda III. za knieža. Týmto jeho opätovným vyhlásením za panovníka mu chceli jeho verní obyvatelia odpustiť svoj nerozvážny krok, keď ho bez udania dôvodu zosadili z trónu a vydali minským kniežatám, aby ho zavreli do väzenia. Rastislav Glebovič však ani teraz nebol spokojný a znova podnikol proti Ragnvaldovi III. niekoľko vojen. V nich sa už Ragnvald nedokázal ubrániť a po poslednej bitke v roku 1162 bol za pomoci litovskej armády Rastislavom Glebovičom porazený. V ťažkom boji proti nepriateľovi zahynul aj veľký počet obetavých Polačanov. Po smrti Ragnvalda III. trón Polackého kniežatstva obsadil Izjaslav III. Vasilevič a minským kniežaťom sa stal Volodar Glebovič.

Referencie

  1. V rokoch 1101 - 1127 pereslavské knieža.

Zdroj

  • Alexejev L. V.: Polacká zem // Staroruské kniežatstvá X-XII storočí. Moskva. 1975.
  • Zagaruľski E. M.: Západná Rus: ІХ–ХІІІ storočí. Minsk. 1998.


Ragnvald III. Boris-Ragnvalodovič
Vladárske tituly
Predchodca
David Vseslavič
Polacké knieža
11281129
Nástupca
Izjaslav Mstislavič


Ragnvald II. Boris-Ragnvalodovič
Vladárske tituly
Predchodca
Vasiľ I. Sviatoslavič
Polacké knieža
11441151
Nástupca
Rastislav Glebovič


Ragnvald II. Boris-Ragnvalodovič
Vladárske tituly
Predchodca
Rastislav Glebovič
Polacké knieža
11591162
Nástupca
Izjaslav III. Vasilevič