Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Svätopluk Fiol
zlatník, grafik, banský vynálezca, obchodník a tlačiar
Štát pôsob.Poľské kráľovstvo, Uhorsko
Narodenie?
Lublin/Krakov
Úmrtieasi 1525/1526
Levoča/Krakov
Národnosťnemecká
Rodičia?
ManželkaMałgorzata
Deti?

Svätopluk Fiol[1] (iné mená pozri nižšie; *?, Lublin/Krakov[2] – † asi 1525/1526,[3] Levoča[4]/Krakov[5]) bol zlatník, grafik, banský vynálezca, obchodník, zakladateľ štvrtej kníhtlačiarskej dielni v Poľsku a prvý tlačiar kníh a textov v cyrilike.[5][4] Fiol bol pravdepodobne nemeckého pôvodu. V roku 1491 vydal prvé náboženské knihy v cyrilike Osmoglasnik a Časoslovec, čo vyvolalo protikladné reakcie. Krakovský biskup ho obvinil zo šírenia herézy a zo spolčovania sa s husitmi, za čo bol uväznený. V roku 1492 sa dostal z väzenia ale Krakov neopustil približne do roku 1500.[6][4] Neskôr odišiel spolu s rodinou do Sliezska. A v roku 1511 sa presťahoval do Levoče pravdepodobne s celou kníhtlačiarskou dielňou,[4] kde údajne vydal nemecko-český nekatolícky kancionál Zlatá Studna.[5]

Mená[upraviť | upraviť zdroj]

  • vlastným menom: Frank[7]
  • v slovenskej odbornej literatúre sa možno stretnúť aj s inými formami mena: Švajpolt Fiol[4] alebo Švajpolt Feol.[8][9] V niektorých prípadoch sa možno stretnúť s nemeckými tvarmi: Sebald Vehl alebo Sebald Vayl[4] či latinským tvarom ako: Sveboldus Fiol.[10]
  • lat. Sveboldus Fiol
  • nem. Schweipolt Fiol,[3] Sebald Vehl, Sebald Vayl, Sebald Feiel
  • poľ. Szwajpolt Fiol, Świętopełk Fyol[11]
  • čes. Svatopluk Fiol,[12] Svatopluk Fiala, Swejbold Fiol,[6] Swejbold Fěol, Svajpolt Fiol,[13] Švajtpol Fiol, Švajtpol Fijol,[9] Sebald Feiel[5]
  • maď. Feyl Sveboldus[14]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Octoechos of Schweipolt Fiol, title page.jpg

Presný dátum jeho narodenia nie je známy. Pravdepodobne sa narodil v Lubline alebo Krakove, ale pochádzal z nemeckej rodiny, ktorá sa v Poľsku usadila.[2][5] Podľa niektorých historikov sa však narodil v Neustadte an der Aisch na severe Bavorska.[3][4] Fiol bol veľmi podnikavý človek. Neskôr sa vyučil za zlatníka. Medzi rokmi 1479 – 1483 sa usadil v Krakove, kde pracoval ako zlatnícky vyšívač hodvábnych stúh (nem. perlenhaftir). Neskôr pracoval ako obchodník vo Svätej rímskej ríši V roku 1489 ako krakovský mešťan získal privilégium od poľského kráľa Kazimíra III. zostrojiť stroj na odčerpávanie vody z banskej štôlne. O Fiolov vynález sa zaujímal uhorský obchodník, bankár a banský podnikateľ Ján III. Turzo, ktorý vlastnil niekoľko baní vrátane olovených baní v Olkuszi.[4][5]

Vďaka finančnej podpore Jána III. Turzu a krakovského patricija Jána Teshnera založil v roku 1489 v Krakove kníhtlačiarsku dielňu. V roku 1491 tu Fiol vydal prvé náboženské knihy v cyrilike Osmoglasnik (Oktoich) a Časoslovec, ktorých autorom olovených matríc bol Rudolf Borsdorf z Braunschweigu.[4][5] Rudolf sa zaviazal, že nebude vyrábať tieto matrice pre nikoho iného (ani pre seba) a nebude ich učiť vyrábať.[15] Fiolova tlač východoslovanských pravoslávnych kníh vyústila do konfliktu s krakovským biskupom, ktorý ho obvinil zo šírenia herézy.[4][5] Fiol bol predvedený pred cirkevný súd, kde sa musel zaručiť dvoma mešťanmi pod hrozbou pokuty 1000 uhorských zlatých a podmienkou, že neopustí Krakov. Neskôr bol v roku 1491 zatknutý na základe vykonštruovaného obvinenia zo spolčovania s husitmi, nadržiavaniu a podpore pravoslávnej cirkvi na základe vydaných kníh. V roku 1492 Fiola prepustili na základe záruky 1000 uhorských zlatých a dvoch mešťanov. Následne bol znova zatknutý. Arcibiskup z Gniezna apeloval na Fiola, aby sa vzdal šírenia tlače v cyrilike.[6] Fiol bol neskôr prepustený ale musel podpísať vyhlásenie, že prestane vydávať knihy v cyrilike.

Po roku 1500 sa Fiol spolu s rodinou odsťahoval do Reichensteinu (dnes Złoty Stok) v Sliezsku, kde sa zaoberal novými banskými technológiami. Okolo roku 1511 sa presťahoval do Levoče, kam presťahoval aj svoj kníhtlačiarsku dielňu.[4][5] Fiolove pôsobenie v Levoči nie je príliš neznáme. Pravdepodobne sa venoval rozvoju banským technológiám. Podľa spišského historika Jozefa Hradského a niekoľkých ďalších mal v Levoči vydať nemecko-český nekatolícky kancionál Zlatá Studna.[16][4] Na sklonku života sa Fiol vrátil do Krakova, kde žil z finančného príspevku rodiny Turzovcov. Fiol zomrel medzi rokmi 1525 – 1526.[5] Miesto úmrtia je dodnes sporné. Väčšina slovenských historikov uvádza ako miesto úmrtia Levoču,[4] kým zahraniční historici uvádzajú Krakov.[3][11][9] Fiol bol ženatý s istou Małgorzatou, najstaršou dcérou krakovského mäsiara Mikołaja Lubczycu, ktorá sa v jeho testamente z roku 1525/1526 nespomína. Pravdepodobne umrela skôr alebo bol ich manželský zväzok anulovaný.[17]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Za prvé známe Foliové práce sa na území Poľského kráľovstva sa považujú Osmoglasnik (Oktoich/Octoechos) a Časoslovec (Horologium) z roku 1491. Obe knihy obsahujú kolofóny, ktorých text je písaný bez medzier, čo sťažuje ich pochopenie a vytvára niekoľko zmätočných interpretácií. Podľa poľského literárneho kritika Karola Estreichera staršieho autorom kníh bol Slovan alebo Nemec či dokonca Francúz. V ukrajinskej histografii je Fiolovi prisudzovaný slovanský pôvod, čo potvrdzuje aj pomenovanie Sviatopolk Lemko, o ktorom však neexistujú žiadne písomné záznamy. Text na stranách kníh je vyrobený technikou dvojfarebnej tlače (červená a čierna farba). Strany sú vyrobené vo formáte in folio (teda formát knihy s výškou chrbta od 35 do 45 cm). Niektoré strany sú zdobené zložitými pletencovými vzormi. Na začiatku každej kapitoly sú namaľované rumelkovým pigmentom veľké iniciály písmen a zdobené strohým pletencovým ornamentom. Na prednej strane Osmoglasnika sa nachádza vytlačená drevorezba Ukrižovania Krista. Pravdepodobne ide o najstaršiu figurálnu ilustráciu použitú v knihe na území Poľska. Na rozdiel od prác Fiolovho predchodcu Gašpara Straubeho je väčšina kníh zaopatrená Fiolovým menom a erbom Krakova na jeho signete.

Dnes existuje len 8 kópii Osmoglasnika z toho dve sú v Ruskej štátnej knižnici, dve v Štátnom historickom múzeu v Moskve a ďalšie dve v Ruskej národnej knižnici. Jedna kópia je v súkromnej zbierke A. Y. Lobanova-Rostovského. Ďalší exemplár bol objavený ruskou historičkou A E. S. Smirnovovou v roku 1995. Dnes uložený vo Vedeckej knižnici Petrohradskej štátnej univerzity. Stránka s kolofónom sa zachovala iba vo vroclavskej kópií, ktorá je dnes uložená v Ruskej štátnej knižnici.

Medzi ďalšie Fiolové práce patrí kniha Triod cvětnaja (Pentikostarion), na ktorom sa nenachádza kolopis ale typografická značka Fiol. Existuje 28 zachovaných kópií, z ktorých sú minimálne 4 kompletné. Kniha pozostáva z 366 strán. Najkompletnejší a najzachovalejší exemplár bol objavený v Kostole svätého Mikuláša v Brašove (dnes Múzeum rumunskej kultúry v Brašove). Ďalej podobnou knihou je Triod postnaja (Trioď) z rokoch 1492 – 1493 (dnes Biblioteka Narodowa Varšava). Fiolovy sa prisudzuje autorstvo Psaltir Vozslědovaniejm. Podľa historika Jozefa Hradského a Viktora Greschika Fiol vydal okolo roku 1511 paleotyp nemeco-český nekatolícky kancionál Zlatá Studna (dnes stratené). Údajne malo ísť o kancionál husitských nemecko-českých piesni napísaných v cyrilike. Dokonca obsahovala pravdepodobne verše slovenských piesní.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VALACH, Július. Staré tlačiarne a tlačiari na Slovensku. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1987. Kapitola Tlačiarne v Levoči, s. 133.
  2. a b REPČÁK, Jozef. Prehlaď dejín kníhtlače na Slovensku. Bratislava : Tlač, 1948. S. 10.
  3. a b c d F. Kopera. Fiol. In: THIEME, Ulrich; BECKER, Felix. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 11. Erman – Fiorenzo. Leipzig : E. A. Seemann, 1915. S. 73 – 81.
  4. a b c d e f g h i j k l m Martin Homza. Fiol Švajpolt/Sebald Vehl/Sebald Vayl. In: Historia Scepusii (Dejiny Spiša). Ed. Martin Homza, František Žifčák, Stanislaw Andrzej Sroka. Vol. I.. Bratislava : Katedra slovenských dejín FiF UK, 2009. ISBN 978-80-968948-2-6. Výber Osobnosti neskorostredovekého Spiša, s. 522.
  5. a b c d e f g h i j Sebald Feiel In: Encyklopedie knihy v českém středověku a raném novověku [online]. Knihovna AV ČR, [cit. 2022-09-23]. Dostupné online.
  6. a b c Fiol Swejbold. In: Slovník naučný. Díl. 3. F – Chyžice. Praha : I. L. Kober, 1863. S. 135.
  7. JAHN, Jilji Vratislav. Kněhtlačitelstvi, uměni pomocná a přibuzná. Praha : I.L. Koeber, 1868. Dostupné online. Kapitola Nález kněhtlačitelství, s. 65.
  8. PRINC, Ján. Polygrafia na Slovensku. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1958. S. 9.
  9. a b c Feol, Švajpolt. In: Český a slovenský biografický index. Vol. 1. A – Hr. München : K.G. Saur, 2012. Dostupné online. ISBN 9783110968217. S. 313.
  10. KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1983. S. 37.
  11. a b Fiol In: Encyklopedia PWN: źródło wiarygodnej i rzetelnej wiedzy [online]. [Cit. 2022-09-23]. Dostupné online. (po poľsky)
  12. Fiol, Svatopluk. In: Český a slovenský biografický index. Zväzok 1. A – Hr., s. 323.
  13. WOLLMAN, Frank. Slovanství v jazykvoě literárním obrození u Slovanů. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1958. (Spisy (Universita J. E. Purkyně v Brně, Filosofická fakulta.) S. 1594.
  14. BARSI, Imre. Tegnap és holnap között: riportok. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1984. S. 270.
  15. ІСАЄВИЧ [ISAJEVIČ], Ярослав [Jaroslav]. Початки кириличного друкарства [Počatki kiriličnoho drukarstva]. Українське книговидання: витоки, розвиток, проблеми [Ukrajins'ke knyhovydannja: vytoky, rozvytok, problemy] (Львів: Інститут українознавства ім. І. Крип'якевича, Національної академії наук України [Instytut ukrajinoznavstva im. I. Krypiakevyča, Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny]), 2002, čís. 10, s. 87 – 94. ISSN 2223-1196. (po bielorusky)
  16. REPČÁK, Jozef. Prehlaď dejín kníhtlače na Slovensku. s. 12.
  17. KRAUZE-KARPIŃSKA, Joanna. Drukarze "Pogranicza" (XV – XVIII w.). Київські полоністичні студії [Kyjivs'ki polonistyčni studiji] (Київ: Київський національний університет ім. Тараса Шевченка [Kyjivs'kyj nacionaľnyj universytet im. Tarasa Ševčenka]), 2016, roč. 28, s. 316. ISSN 2520-2103. (po poľsky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]