Rémus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Remus)
Romulus a Rémus

Rémus (771 pred Kr. (?), Alba Longa – 753 pred Kr.?, Rím) bol brat – dvojča prvého rímskeho kráľa Romula, s ktorým súperil o to, kto z nich bude vládnuť Rímu.

Jeho matkou bola Rhea Silvia, dcéra kráľa Numitora z Alby Longy, otcom boh Mars. Keď Rhea Silvia otehotnela, strýko ju dal utopiť v rieke Tiber, narodené deti prikázal utopiť v rieke. Deti sa zachránili, odkojila ich vlčica a vychoval pastier Faustulus. Keď deti dospeli, dozvedeli sa o zločine voči ich matke, preto sa pomstili a rozhodli sa založiť nové mesto na mieste, kde ich zachránila vlčica a kde vyrastali.

Romulus a Remus súperili o to, kto z nich bude vládnuť novozaloženému mestu, rozhodnutie ponechali na vôli bohov – mali sledovať nebeské znamenia. Remus sa usadil na pahorku Aventíne, Romulus na Palatíne. Removi ako prvému priletelo šesť orlov, ale Romulovi o niečo neskôr až dvanásť, preto si robil nároky na vládu.

Romulus motykou naznačil pôdorys základov nového mesta. Keď vyhĺbil priekopu, ktorá mala symbolizovať obrannú priekopu, Remus mu s posmechom preskakoval cez ňu, preto sa Romulus nahneval a motykou ho zabil so slovami: "Tak nech zhynie každý nepriateľ, ktorý prekročí hradby Ríma".

Neskôr Réma uctievali spolu s bratom ako ochranných bohov mesta Ríma.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rémus