Preskočiť na obsah

Svätodušné kráľovské sprievody

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Svätodušné kráľovské sprievody sú v Európe typické obradné sprievody, ktoré sa konali a konajú buď pešo alebo na koňoch. Späté sú s cirkevnými sviatkami (veľkonočné, svätodušné) a či skôr so sviatkami jednotlivých svätcov.

Naháňanie kráľa, hra na kráľa

[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to tradičné kráľovské svätodušné sprievody, ktoré u nás boli známe pod viacerými názvami: jazda s kráľom, naháňanie kráľa, hľadanie kráľa, chodenie s kráľom alebo kúpanie kráľa a mnohé ďalšie (záviselo to od oblasti v akej sa konali). Svätodušné obradné obchôdzky a jazdy sa zahajovali niekedy už v sobotu, ale väčšinou v „Hod boží svatodušní“ a v „Pondělí svatodušní“. V nedeľu sa obvykle konala hra na kráľa (stínanie kráľa, volanie kráľa), nazývané aj kráľovská nedeľa. Na koňoch jazdili slobodní muži (16-20r.), na Morave ich označovali pacholci v Čechách „pohunci“ alebo „pohunska rada“. Dejiskom obchôdzok bývala celá dedina, spravidla sa začínalo pri starostovom dome alebo pri fare. Počas týchto akcií hrala hudba, boli preteky na koňoch atď. Jadro a podstata tejto hry:

  1. zvrhnutie kráľa
  2. uvedenie nového kráľa
  3. súd

Nový kráľ mal tak 8-15 rokov, v niektorých oblastiach však volili aj mladších. Spravidla pochádzal z bohatej alebo váženej rodiny a bola to prestíž. Výber kráľa bol buď súťažou, napr. kto vyženie ako prvý dobytok na pastvu, kto je najlepším jazdcom alebo len hlasovaním. Zvláštne postavenie v celej tejto hre mali vyvolávači. Oni totiž sprostredkovávali komunikáciu medzi aktívnymi účastníkmi obradu a ostatnými obyvateľmi domácej a cudzej obce. Museli byť ale aj zároveň zdatnými jazdcami, rečníkmi a mať aj isté herecké vlohy. Vyvolávanie či prevolávanie alebo dávanie mien je najvýraznejším vyjadrovacím prostriedkom spoločným pre všetky druhy letnicových kráľovských obradov (známe sú verše so žiadosťou o dar). Preto bolo veľmi dôležitou súčasťou aj obdarovávanie. Malo nilen svoju ekonomickú hodnotu, ale mohlo byť aj prejavom susedskeho spolunažívania a v obecnom zmysle potom prostriedkom k nadväzovaniu, upevňovaniu alebo utužovaniu stykov. Zloženie odevu bolo tiež veľmi pestré. Niektoré jeho zložky mali znakový, obradný význam, iné charakter divadelného kostýmu.