Teória tezaurácie v muzeológii

Tezaurácia - z gréčtiny: hromadenie zlata,valutových hodnôt a peňazí súkromnými osobami(doma) v podobe pokladu.

V múzejníctve zohráva tezaurácia dôležitú úlohu. V histórii sa týmto pojmom označovalo uchovávanie súboru najvzácnejších predmetov, ktoré si majiteľ najviac cenil a mali pre neho špecifickú hodnotu. Tieto predmety boli uložené tak, aby bola zaistená ich najvyššia bezpečnosť. Tezaurus je odvodený z histórie muzeálneho fondu a v antike označoval budovu na uchovávanie posvätných darov vo svätyniach. Predmetom múzejnej tezaurácie je podľa Z.Z.Stránského zbierkotvorný a uchovávací moment.

Tezaurácia muzealít je uchovávajúci proces, pri ktorom dochádza k prenosu predmetov (autentických dokladov) do prostredia múzea. Tým sa predmet stane muzealitou a nadobúda nové hodnoty, ktoré sú odlišné od jeho pôvodnej funkcie v prostredí mimo múzea. Každá muzealita musí mať svoju informačnú, výpovednú hodnotu. Tú môže dosiahnuť dôkladnou odbornou dokumentáciou a klasifikáciou zbierkových predmetov v súlade s klasifikačným systémom konkrétnej, špecializovanej muzeológie. Tezaurácia je teda osobitnou formou muzealizácie skutočnosti prostredníctvom autentických pamäťových kultúrnych reprezentantov. Základom tezaurácie je systémové triedenie a uchovávanie zbierkových predmetov. Ďalej spočíva v prispôsobovaní predmetov novému, múzejnému prostrediu a v ich využití prostredníctvom muzeologických prezentačných a informačných prostriedkov. Je taktiež systémom odborných informácií o zbierkových predmetoch.

Evalvácia- vyhodnocovanie

Predmety, ktoré sú potencionálnymi muzeáliami je potrebné nielen adekvátne zdokumentovať, ale v tezauračnej fáze je nutné ich mnohostranne vyhodnocovať- evalvovať. Požadované je prehĺbenie poznatkov o selektovaných predmetoch. Je nutné posudzovať predmety vo vzťahu k ostatným predmetom, ako aj voči tým, ktoré už sú súčasťou zbierkového fondu.

Systematizácia

Tezaurácia sa líši od bežného vytvárania zbierok tým, že sa nejedná iba o usporadúvanie vybraných prvkov, ale ide o formovanie systému, ktorý odráža vnútorné vzťahy muzealizovanej skutočnosti a reprezentuje kultúrno-pamäťový význam celku tejto skutočnosti. Systematizáciou smerujeme ku formovaniu múzejnej zbierky ako modelu muzealizovanej skutočnosti. Iba takto môže umocňovať svoj vedecký, kultúrny a hlavne pamäťový význam. Pri tvorbe zbierky treba brať ohľad na hodnotovú stránku zbierky. Toto kritérium najlepšie spĺňajú tie zbierky, ktorých ťažisko tvoria autentické muzeálie. Vďaka nim sa začleňuje zbierka do oblasti predmetovej kultúry. Avšak nemôžeme vytvárať systém založený iba na autentických dokumentoch, pretože tieto bývajú často nedostačujúce, okrajové a nepostihujú väzby a štruktúry. Zbierkový model je nutné vytvárať prostredníctvom všetkých dostupných dokumentačných úrovní, vrátane sprievodnej dokumentácie.

Reálna muzeália

Systém reálnych muzeálií je otvorený a dynamický. To znamená, že vytvorený zbierkový systém nie je konečnou verziou, ale je možné ho v ďalších procesoch selekcie meniť. Muzealita každej muzeálie je relatívna a teda sa môže v čase meniť. To znamená, že ďalší muzealizačný proces môže priniesť nový pohľad a nové skutočnosti a tým pádom môže dôjsť k výberu nových, lepších reprezentantov danej skutočnosti. Teda tezauračný proces musí byť prirodzene sprevádzaný priebežným prehodnocovaním zbierok a niekedy teda môže dôjsť aj ku skartácii čiže odstráneniu muzeálie zo zbierkového fondu. Snaha je vytvárať čo najobsiahlejšie svedectvo kultúrnych hodnôt za použitia čo najmenšieho počtu muzeálií.

Sekundárny kontext

Zbierkový fond má vo vzťahu k pôvodnej skutočnosti povahu metaskutočnosti. Preto sa mení pôvodný primárny kontext na sekundárny kontext čiže kontext zbierkového systému. V sekundárnom kontexte sa zachytáva nielen systém zbierkového fondu, ale aj jeho zložky a väzby, ktoré sú výsledkom poznávacieho a hodnotiaceho procesu tezaurácie.

Tezauračná dokumentácia

Aj tezauračnú fázu muzealizačného procesu je potrebné doložiť, teda je potrebné vykonávať tezauračnú dokumentáciu. V minulosti sa toto vykonávalo pomocou katalogizácie a inventarizácie. V súčasnosti nám technické vymoženosti pomáhajú realizovať tezauračný proces komplexnejšie a lepšie fixovať informačný obsah zbierok. Tezauračná dokumentácia je spôsob, akým si môžeme osvojiť obsah zbierok, usoriadúvať a operovať s nimi.

Prostredníctvom tezauračnej dokumentácie :

• zachytávame tezaurované a tezauračné informácie
• vytvárame tezaurus zbierky, prostredníctvom ktorého môžeme všestranne operovať s obsahom zbierky
• pomáha pre vedecké spracovanie a pramenné využitie zbierky
• môžeme vyhodnocovať zbierku a identifikovať jej význam

Zdroje

• STRÁNSKÁ E. – STRÁNSKÝ, Z.Z. Základy štúdia muzeológie. Banská Bystrica- Univerzita Mateja Bella, 2000.
• STRÁNSKÝ, Z.Z. Úvod do studia muzeologie. Brno- Universita Jana Evangelisty Purkyně v Brně, 1980.
• WAIDACHER, F. Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava  : Slovenské národné múzeum, 1999, ISBN 80-8060-015-5.
• IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ,M.- MANÍKOVÁ,Z. Slovník cudzích slov. Bratislava- Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990.