Iešige Tokugawa
| Iešige Tokugawa | |
 Šógun Tokugawského šógunátu | |
| Narodenie | 28. január 1712 |
|---|---|
| Úmrtie | 13. júl 1761 |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Iešige Tokugawa |
Iešige Tokugawa (jap.: 徳川 家重 Tokugawa Iešige) bol deviatym šógunom Tokugawskej dynastie, ktorý vládol od 1745 do svojho odstúpenia v roku 1760. Bol synom Jošimunea Tokugawu, vnukom Micusadu Tokugawu, pravnukom Jorinobua Tokugawu a pra-pravnukom Iejasua Tokugawu.
Detstvo
Bol prvým synom Jošimunea Tokugawu a jeho matka bola dcérou Tadanaoa Okuba, známa ako Osuma no kata. Jeho detské meno bolo Nagatomi-maru. Ceremoniál dospelosti genpuku podstúpil v roku 1725. Jeho prvá manželka, Nami-no-mija, bola dcéra princa Fušimi-no-mija Kuninaga (伏見宮 邦永親王). Jeho druhá manželka, Okó, bola dcérou jedného z dvoranov, ktorý nasledoval jeho prvú manželku z Cisárskeho dvora na dvor šóguna do Eda. Táto druhá manželka, známa svojou priateľskou povahou, bola matkou Ieharu, ktorý sa stane dedičom Iešigea.[1]
Šógun Iešige (1745-1760)
V Enkjó 2 sa Iešige stal šógunom.[2]
Iešige trpel chronickou chorobou dýchania a niekoľkými rečovými defektmi. Jošimuneov výber Iešigea za svojho dediča vyvolal veľké nezhody v šógunáte, kvôli jeho mladšími bratmi Munetakom Tokugawom a Munetadom Tokugawom, ktorí sa javili oveľa vhodnejšími kandidátmi. Jošimune trval na svojom rozhodnutí, v súlade s konfuciálnym princípom prvorodeného; Iešige pokračoval v úlohe formálnej hlavy šógunátu. Jošimune riadil štátne záležitosti aj po svojom oficiálnom odchode do ústrania v roku 1745. Jeho pozornosť mala cieľ uistiť sa, že Iešige je vo svojom úrade v bezpečí. Iešige zostal šógunom až do roku 1760.
Iešige sa nezaujímal o vládne záležitosti a nechal všetky rozhodnutia na svojho komorníka Tadamicu Ooka (1709-1760). Oficiálne sa vzdal úradu šóguna v roku 1760, prijal titul Ógošo, a vymenoval svojho prvého syna Ieharu Tokugawa za 10. šóguna. Zomrel v nasledujúci rok.
Iešigeho druhý syn, Šigejoši Tokugawa, sa stal zakladateľom klanu Šimizu Tokugawa, ktorý spolu s Tajasu a Hitocubaši (založenými mladšími bratmi Iešigea) sa stali gosankjó, tromi vedľajšími vetvami klanu Tokugawa, z ktorých mohli byť v budúcnosti vyberaní šóguni, ak vymrela hlavná línia. Pripojili sa k existujúcim trom vedľajším vetvám gosanke, v ktorých sa narodil aj otec Iešigea, Jošimune.
Iešigeho vláda, prenasledovaná prírodnými nešťastiami, korupciou, obdobiami hladu, núdzou obchodníkov a jeho neohrabanosťou v riešení týchto problémov, bola veľmi slabá Tokugawská vláda.
Iešigeho posmrtný titul bol Džunšin-in a jeho hrob bol v mauzóleu rodiny Tokugawa family mausoleum at Zódžó-dži v okrese Šiba v Ede. Jeho pozostatky boli exhumované a podrobené vedeckému skúmaniu v rokoch 1958-1960. Bolo zistené, že jeho zuby boli zahnuté a zdeformované, v súlade s historickými záznamami bola jeho reč defektná a jeho krvná skupina bola typu A.
Éry bakufu Iešigeho vlády
Roky, v ktorých bol Iešige šógunom sú špecificky identifikované viac ako jedným názvom éry alebo nengó.[2]
Referencie
Poznámky
Pozri aj
- Screech, Timon. (2006). Secret Memoirs of the Shoguns: Isaac Titsingh and Japan, 1779-1822. London: RoutledgeCurzon. ISBN 0-7007-1720-X
- Titsingh, Isaac. (1822). Illustrations of Japan. London: Ackerman.
- Titsingh, Isaac. (1834). [Siyun-sai Rin-siyo/Hayashi Gahō, 1652], Nipon o daï itsi ran; ou, Annales des empereurs du Japon. Paris: Oriental Translation Fund of Great Britain and Ireland. --Dve kópie tejto neobvyklej knihy sú dostupné online: (1) v knižnici University of Michigan, digitalizovaná 30. januára 2007; a (2) v knižnici Stanfordskej University, digitalizovaná 23. júna 2006. Tu kliknite na originálny text vo francúzštine.
- Totman, Conrad. (1967). Politics in the Tokugawa bakufu, 1600-1843. Cambridge: Harvard University Press.
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tokugawa Ieshige na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Iešige Tokugawa
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Jošimune Tokugawa |
šógun 1745 – 1760 |
Nástupca Ieharu Tokugawa |