Zobrazenie zdroja stránky Trias

{{Infobox geochronologická jednotka|
 Nazov=Trias|
 Mapa=|
 O2=16|
 CO2=1750|
 Teplota=17|
}}
{{Geologické obdobia}}

'''Trias''' ([[gréčtina|gr.]] – ''trojdielny'') je najstarší útvar [[mezozoikum|mezozoika]]. Začal sa asi pred 251 mil. a skončil sa pred 199,6 mil. rokov. Predchádzalo mu [[Paleozoikum|prvohorné]] obdobie [[Perm (geochronologická jednotka)|perm]] a po ňom nasledovala [[Jura (geochronologická jednotka)|jura]]. Začiatok aj koniec triasu bol poznamenaný veľkými [[vymieranie|vymieraniami]].

== História výskumu ==
Názov trias po prvýkrát použil v roku 1834<ref name="Lucas, Orchard, 2005">Lucas, S.G., Orchard, M.J., 2005, Triassic in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 5.'' Elsevier, Amsterdam, s. 344 – 351</ref> nemecký [[geológ]] [[Friedrich von Alberti]] ako súhrnné označenie pre trojdielny sled vrstiev [[pestrý pieskovec|pestrých pieskovcov]] (buntsandstein), [[lastúrnatý vápenec|lastúrnatých vápencov]] (muschenkalk) a [[pestrý slieň|pestrých slieňov]] (keuper) v germánskej panve. Neskôr do triasu zaradil aj horniny morského vývoja z Álp, sedimenty z Južnej a arktickej Ázie a Severnej Ameriky<ref>Andrusov, D., Samuel, O. a kol., 1985, ''[[Stratigrafický slovník Západných Karpát]]''. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 277 – 278</ref>.

== Členenie a hranice ==
[[Stratigrafia]] triasu je založená predovšetkým na výskyte [[amonit]]ov. Spomedzi [[mikrofosília|mikrofosílií]] sú to [[konodont]]y, sklerity [[holotúria|holotúrií]], [[rádiolárie]], [[ostrakódy]], [[foraminifery]] a [[dasycladaceae]] ([[riasy]]).<ref name="Misik et al 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985, ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, s. 305 – 344</ref>

{| class="wikitable" border="1"
! colspan=3 align=center| Členenie triasu<ref>Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998, ''Geological Time Table. 5th Edition.'' Esevier Science, Amsterdam</ref><ref name=SChT>Pelech, O., Michalík, J., Aubrecht, R., Fordinál, K., Hudáčková, N., Kohút, M., Kováčová, M., Levická, J., Lintnerová, O., Maglay, J., Moravcová, M., Ondrejka, M., Potfaj, M., Reháková, D., Sabol, M., Schlögl, J., Sliva, Ľ., Soták, J., Šarinová, K., Šujan, M., Vančová, I. & Vozárová, A., 2021: [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/documents/foto/MS/MS_2021-2/MS_53_2_2021_03_Pelech_et_al.pdf Slovenská verzia medzinárodnej chronostratigrafickej tabuľky]. Mineralia Slovaca, 53, 2, 103 – 114.</ref>
|-
! Oddelenie / epocha
! Stupeň / vek
|-
| rowspan=3 align=center| Vrchný trias
| [[rét]]
|-
| [[norik]]
|-
| [[karn]]
|-
| rowspan=2 align=center| Stredný trias
| [[ladin]]
|-
| [[anis]]
|-
| rowspan=2 align=center| Spodný trias
| [[olenek]]
|-
| [[Indus (chronostratigrafická jednotka)|indus]]
|}

== Geológia ==
Horniny triasového veku sú pomerne rozšírené po povrchu Zeme, kde pokrývajú asi 45 miliónov km<sup>2</sup>, prevažná väčšina z nich sú [[usadené horniny]], [[vulkanit]]y tvoria z celkového objemu len asi 2%<ref name="Lucas, Orchard, 2005"/>. Trias bol inak tektonicky pomerne pokojné obdobie. V dôsledku pomerne jednoliateho pobrežia sa vrstvy morských sedimentov netvorili rovnomerne, nachádzajú sa hlavne v [[Západná Európa|Západnej Európe]] (na Britských ostrovoch, v Španielsku a Francúzsku) a západnej časti [[Severná Afrika|Severnej Afriky]] je to tzv. kontinentálny – germánsky vývoj, ktorého [[sedimentácia (geológia)|sedimentácia]] prebiehala v plytkej [[Germánska panva|Germánskej panve]], plytkom mori siahajúcom od Nemecka až do Maďarska. Tu sa v [[spodný tias|spodnom triase]] usadzovali prevažne červené pieskovce označované ako pestrý piekovec (bundsandstein). Stredný trias bol typický vápenatými sedimentami (muschenkalk), vznikajúcimi v epikontinentálnom mori, ktoré koncom triasu ustupovalo a umožnilo ukladanie pestrých bridlíc, tzv. [[keuper]]. Tento vývoj je veľmi podobný prakticky pre všetky triasové platformné oblasti po celej Zemi.

Počas triasu ďalej existoval superkontinent [[Pangea]], tvaru písmena C. Zasahoval do nej z východu oceán [[Tethys (more)|Tethys]] (presnejšie [[Paleotethys]]), zvyšok obklopoval rozľahlý oceán [[Panthalassa]]. O dne tohto oceánu a jeho sedimentárnych horninách sú len chabé predstavy, pretože väčšina jeho oceánskych panví neskôr [[subdukcia|subdukovala]] v [[Hlbokomorská priekopa|oceánskych priekopách]] po jej obvode. Pangea sa počas triasu [[Pohyb kontinentov|ďalej pohybovala]] smerom na sever a otáčal sa v smere hodinových ručičiek. Vytvorili sa nej [[rift|priekopové prepadliny]] vo východnej oblasti Severnej Ameriky od [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] až po [[Grónsko]], tieto boli prvými zárodkami [[Atlantický oceán|Atlantiku]]. Trvalo však až do začiatku jury, kým sa tu začali usadzovať nepochybne morské sedimenty. Triasová sekvencia z východného pobrežia je v Severnej Ameriky je označovaná ako [[Newarkská superskupina]]<ref>Olsen, P.E., 1997, [http://www.ldeo.columbia.edu/~polsen/nbcp/Olsen.1997.pdf.hqx ''Stratigraphic record of the early Mesozoic breakup of Pangea in the Laurasia-Gondwana rift system.''] Annual Reviews of Earth and Planetary Science, 25, s. 337 – 401</ref>. Celkový rozpad kontinentu nastal až neskôr v [[Jura (geochronologická jednotka)|jure]] a [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]].
[[Súbor:Laurasia-Gondwana-cs.svg|náhľad|Zjednodušená paleogeografická schéma Zeme v období pred 200 miliónmi rokov na konci triasu.]]
Z východu zasahovala do [[alpidy|alpínskej oblasti]] jedna z častí oceánu [[Paleotethys]], ktorým bol aj [[Meliatsko-halstattský oceán]]. Dochádzalo však tiež k vzniku [[Mezotethys]]. Tu sa vyvíjal samostatný alpínsky vývoj, ktorý bol od germánskeho oddelený vynorenou súšou označovanou [[Vindelický val]]. Jadro tejto vynorenej oblasti tvoril [[Český masív]]. Sedimenty triasu tvoria v platformnom pokryve Českého masívu iba tri výskyty v oblasti [[podkrkonošská panva|podkrkonošskej]] a [[vnútrosudetská panva|vnútrosudetskej panvy]], predstavujú ich predovšetkým kaolinické [[pieskovec|pieskovce]]<ref name="Misik et al 1985"/>.

=== Trias na Slovensku ===
Pre územie Slovenska sú pre spodný trias typické [[kremenec (hornina)|kremence]], [[pieskovec|pieskovce]] a [[bridlica|bridlice]] s medzivrstvami pieskovcov a [[evaporit]]ov, ktorých sedimentácia pokračovala z [[perm (geochronologická jednotka)|permu]]. Pre ich pomenovania sa zaužívala terminológia používaná vo [[Východné Alpy|Východných Alpách]]<ref>Vladár, J, a kolektív, 1982, ''[[Encyklopédia Slovenska]] VI. zväzok T-Ž.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 119</ref>. Územie [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnych Západných Karpát]] bolo v tej dobe súčasťou [[šelf]]u Pangey (resp. jej severnej časti – Laurázie)<ref>Michalík, J., 1994, N''otes to paleogeography and paleotectonics of the Western Carpathian area during early Mesozoic time.'' Mitt. Österr. Geol. Gesell. 86, s. 101 – 110</ref>. Predpokladá sa, že táto časť Karpát sa pôvodne nachádzala viac na západ, približne v dnešnom [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].

[[transgresia (geológia)|Transgresia]] (postup) mora, ktorá zasiahla aj územie Slovenska bola spojená s rozpadom [[Kontinentálna zemská kôra|pevninskej kôry]], vznikom [[Meliatsko-halstattský oceán|Meliatsko-halstattského oceánu]] v strednom triase a vznikom rozsiahlych [[karbonátová platforma|karbonátových platform]], ktorý sa začal koncom spodného triasu. Rozsiahle karbonátové platformy sa začali usadzovať na klastických [[Delta (rieka)|deltových]] sedimentoch veľkých hrúbok, ktoré vznikli zvetrávaním [[hercýnske vrásnenie|hercýnskych]] horstiev. Podobné rozsiahle delty a plytkomorské oblasti sa dnes na Zemskom povrchu nenachádzajú. V usadených horninách stredného triasu v Západných Karpatoch prevažovali [[karbonát]]y – [[vápenec|vápence]] a [[dolomit (hornina)|dolomity]]. Až vo vrchnom triase ([[norik]]) sa tvorili tzv. pestré bridlice alebo [[karpatský keuper]], s lokálnymi polohami karbonátov a pieskovcov. Triasové horniny, najmä najmä karbonáty a pieskovce, dodnes budujú rozsiahle oblasti [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] (hlavne [[subtatranské príkrovy]]). V južnejších tektonických jednotkách prevládala sedimentácia hlbokovodných halstattských vápencov.

Horniny triasu sú na Slovensku veľmi hojné.

== Podnebie ==
Súš Pangey bola vystavená veľmi extrémnemu počasiu. Jej veľkosť zamedzovala prísunu zrážok z mora. V jej strede vládlo suché púštne podnebie. Pri jazerách a pobreží, kde bol dostatok zrážok sa nachádzalo [[ekvatoriálne pásmo|ekvatoriálne]] vždy zelené pásmo.

== Vývoj života ==
=== Živočíchy ===
[[Súbor:Meyers b15 s0826a.jpg|náhľad|vpravo|Významné triasové fosílie suchozemských a morských živočíchov (z Meyers Konversations-Lexikon)]]
[[Súbor:Sketch plateosaurus bulky.jpg|right|thumb|Plateosaurus]]
Moria triasu sa vyznačovali množstvom [[amonity|amonitov]] a [[belemity|belemitov]]. Amonity, ktoré predtým v [[Perm (geochronologická jednotka)|perme]] zaznamenali [[Veľké permské vymieranie|veľké vymieranie]] sa v tomto období diverzifikovali z jedinej preživšej vývojovej línie. V [[spodný trias|spodnom triase]] sa objavili nové druhy [[koraly|koralov]] a prvé [[Ryby (Osteichthyes)|kostnaté ryby]], ktoré dnes tvoria 90 % všetkých druhov rýb. Na suchu sa rozšírili [[obojživelníky]] (amphibia) a [[plazy]] (reptilia) a najmä jeden z ich nadradov – [[dinosaury]]. Vo [[vrchný trias|vrchnom triase]] možno pozorovať prvých predkov cicavcov. Išlo o veľmi primitívne [[vačkovce]] a [[vajcorodé cicavce]].

=== Rastliny ===
Vymieranie na konci Permu značne zmenilo flóru. Suchozemské rastliny naďalej vzdorovali suchej klíme.
Prasličky [[lycopodiophyta]] zastupovali už len nižšie druhy, najmä rod ''Pleuromeia'', ktorý dorastal do výšky max. 2 metre. Typické sú cykadeiidy ''[[Benetoitales]]'' podobné cykasom (ale nie su s nimi príbuzné), [[ginkorasty|ginká]] (v súčasnosti žije z nich iba známe [[Ginko dvojlaločné]]) či [[glossopteris]]. Zo [[zelené riasy|zelených rias]] boli v triase významné rody [[diplopora]] a [[teutlopora]], ktoré sa podieľali na tvorbe [[Vápenec|diploporových vápencov]] a [[Dolomit (hornina)|dolomitov]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[chronostratigrafická tabuľka]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Triassic|štítok=trias}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.stratigraphy.org/geowhen/timelinestages.html databáza GeoWhen]

{{Trias}}

[[Kategória:Trias| ]]