Preskočiť na obsah

Stredoveký realizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Stredoveký realizmus je smer v stredovekej scholastike, podľa ktorého všeobecné pojmy (univerzálie) reálne existujú.

Stredoveký realizmus nadväzoval na Platonovu koncepciu vzťahu pojmov a sveta, všeobecného a jednotlivého. Najvýznamnejší predstavitelia: Anselm z Canterbury, Viliam zo Champeaux, Tomáš Akvinský.[1]

Krajný stredoveký realizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Je stredoveká koncepcia spôsobu existencie univerzálií, podľa ktorej sú to všeobecné entity, ktoré sú odlišné a existujúce nezávisle od jednotlivín. Predstaviteľom krajného/radikálneho stredovekého realizmu je napríklad Ján Scotus Eriugena.[2]

Umiernený stredoveký realizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Je filozofický smer. Ide o pozícia v spore o univerzálie, ktorú reprezentoval napr. Tomáš Akvinský. Umiernený realizmus uznáva popri jestvovaní univerzálií mimo alebo pred vecami aj jestvovanie univerzálií vo veciach (universalia in rebus).[3]

Predstavitelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Stredoveký realizmus
  2. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Krajný stredoveký realizmus
  3. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Umiernený stredoveký realizmus