Zobrazenie zdroja stránky Usadená hornina

{{Najlepší článok}}

[[Súbor:LionHeadSandstone.jpg|thumb|Červené [[pieskovec|pieskovce]] z [[Namíbia|Namíbie]]]]
'''Usadená''' (alebo '''sedimentárna''') '''hornina''' je [[hornina|horninou]], ktorá vznikla premiestnením, uložením a následným [[litifikácia|spevnením]] zvetraných úlomkov (''fyzikálny proces''), alebo vyzrážaním z [[roztok]]ov (''chemický proces''), alebo usadením zvyškov biologickej aktivity (''biologický proces''). Tieto tri procesy zvyčajne pôsobia v prírodnom prostredí všetky naraz, pričom charakter výsledného [[sediment]]u ovplyvňuje dominantný proces.

Usadené horniny sa vyskytujú na [[zemský povrch|zemskom povrchu]], kde je ich objem dominantný v porovnaní s inými typmi hornín ([[Vyvretá hornina|vyvretých]] a [[Premenená hornina|premenených]]). Kým celkový objem sedimentov v [[zem]]skom telese je približne 5 %, na povrchu pokrývajú až 75 %<ref name="Encyklopédia Slovenska">Vladár, J. a kolektív, 1981: ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' V. zväzok R - Š. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 201</ref> a v [[Svetový oceán|moriach a oceánoch]] takmer 100 % ich dna.

== Klasifikácia ==
[[Súbor:Mineral Antracita GDFL001.JPG|thumb|[[Antracit]] - najkvalitnejšie [[čierne uhlie]]]]
=== Podľa mechanizmu vzniku ===
Jedno zo základných kritérií pre rozdeľovanie sedimentárnych hornín je založené na základe procesov (mechanizmov), ktorými daná [[hornina]] vznikla. Sú to hlavne [[chémia|chemické]], [[fyzika|fyzikálne]] a [[biológia|biologické]] procesy, avšak v prírode väčšinou pôsobia všetky tri faktory spoločne a na usadených horninách sa dajú pozorovať štruktúrne a/alebo textúrne znaky, ktoré boli spôsobené rôznymi mechanizmami. Usadné horniny môžu byť produktom zvetrávania [[magmatická hornina|magmatických]], [[premenená hornina|metamorfovaných]], alebo starších usadených hornín, ktoré sa nachádzali v [[zemská kôra|zemskej kôre]], ale tiež usadzovaním a [[kryštalizácia|kryštalizáciou]] z vodných [[roztok]]ov a ako dôsledky životných prejavov [[organizmus|organizmov]]. Samostatnú kapitolu tvorí napadaný vulkanický materiál, ktorý možno zaradiť ako samostatnú prechodnú kategóriu, tzv. [[vulkanosedimentárna hornina|vulkanosedimentárne horniny]], najmä ak tvorí prímes v iných typoch usadených hornín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Logvinenko, N. V
  | titul = Osadočnye gornye porody, Boľšaja sovietskaja enciklopedia
  | url = http://bse.sci-lib.com/article085229.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 01.02.2012
  | vydavateľ = bse.sci-lib.com
  | miesto = 
  | jazyk = po rusky
}}</ref>. Všeobecne prijatá klasifikácia sedimentárnych hornín rozoznáva tieto hlavné skupiny<ref name="Vozárová, 2000">Vozárová, A., 2000: Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 173 s.</ref>: 

==== Siliciklastické sedimenty ====
[[Súbor:Logan Formation Cross Bedding Scour.jpg|náhľad|Šikmé zvrstvenie a rozmyv pozorovaný v siliciklastických sedimentoch spodnokarbónskeho súvrstvia Logan v USA.]]
[[Klastický sediment|Siliciklastické sedimenty]] (alebo úlomkové, klastické sedimenty) vznikli [[Zvetrávanie|zvetrávacími procesmi]] z iných hornín (magmatických, premenených aj usadených) a sú tvorené ich úlomkami ([[klast]]ami), prípadne úlomkami [[minerál]]ov (hlavne úlomkami [[kremeň]]a, vďaka ktorému dostali aj meno). Sú niekedy označované ako druhotné, pretože vznikli zvetrávaním starších hornín<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Rozrušené úlomky sú následne prenesené na miesto uloženia [[Fluidum|fluidnými]] [[Médium|médiami]] ([[voda]], [[vzduch]]) a neskoršie sú spevnené. Rozdeľujú sa podľa veľkosti jednotlivých zŕn na [[Zlepenec|zlepence]], [[Pieskovec|pieskovce]], [[Prachovec|prachovce]], [[Ílovec|ílovce]] a ich nespevnené ekvivalenty. V prírode je väčšina sedimentov zložená z viacerých veľkostných zložiek, čo sťažuje ich zaradenie<ref name="Vozárová, 2000"/>. Siliciklastické sedimenty tvoria asi 92 % všetkých sedimentov (80 % pelity, 12 % ostatné frakcie)<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>, sú teda jednými z najbežnejších hornín na zemskom povrchu.

==== Biogénne sedimenty ====
[[Biogénny sediment|Biogénne sedimenty]] vznikli nahromadením úlomkov z pevných schránok [[Rastliny|rastlín]] a [[Živočíchy|živočíchov]], premenou odumretých častí tiel [[Živá bytosť|organizmov]], prípadne vyzrážaním z vodných roztokov za pomoci organizmov (biochemické procesy)<ref>Tyrrell, G. W., 1978: ''The Principles of Petrology: An Introduction to the Science of Rocks.'' Chapman & Hall, London, 349 s.</ref>. V biogénnych sedimentoch (hlavne vo [[Vápenec|vápencoch]]) bývajú často prítomné [[Fosília|skameneliny]]. Presnejšie sa členia na základe prevládajúcej chemickej zložky na [[karbonát]]y ([[Vápenec|vápence]] a [[Dolomit (hornina)|dolomity]]), [[fosfát]]y, [[silicit]]y, [[uhlie]], [[Ropa|ropu]] a horľavé bridlice. Biogénne horľavé sedimenty sa tiež označujú ako [[kaustobiolit]]y.

[[Súbor:Castle Hill New Zealand.jpg|thumb|right|Zvetrané vápencové bralá na [[Nový Zéland|Novom Zélande]].]]

==== Chemické sedimenty ====
[[Chemický sediment|Chemické sedimenty]] vznikajú vyzrážaním z roztokov bez pôsobenia živých organizmov. Sú to hlavne železné a mangánové sedimenty (kde dochádza vplyvom zmeny [[kyslosť|pH]] k zmene rozpustnosti [[Železo|železitých]], príp. [[mangán]]atých [[ión]]ov) a [[evaporit]]y. Usadené vápence pórovitej [[textúra (geológia)|textúry]], vzniknuté vyzrážaním zo sladkovodných vôd, príp. aj z [[Hydrotermálny prameň|termálnych]] prameňov sa nazývajú [[travertín]]y. Definovať jasné rozhranie najmä medzi biogénnymi a chemickými sedimentami je často problematické, pretože oba typy procesov spolu súviseli a výrazne sa prelínali.

==== Vulkanoklastické sedimenty ====
[[Vulkanoklast|Vulkanoklastické sedimenty]] sú úlomkové sedimenty, ktorých vznik je bezprostredne spojený s [[Sopečná činnosť|vulkanickou činnosťou]] (nie s procesmi zvetrávania). Tento typ hornín je niekedy radený aj medzi [[Extruzívna hornina|vulkanické horniny]]<ref>Krist, E., Krivý, M., 1985: ''Petrológia.'' Alfa, Bratislava, 464 s.</ref>, keďže medzi oboma typmi neexistuje jasné rozhranie. Delia sa na [[Tefra|tefru]], [[tuf]]y, [[ignimbrit]]y a [[hyaloklastit]]y. Sopečná činnosť ročne vyvrhne na povrch zeme okolo {{km3|233}} materiálu<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.

==== Ostatné sedimenty ====
K zvyšným sedimentom sa priraďujú rôzne [[kataklazit]]y (vzniknuté v dôsledku tektonických prejavov) a impaktné [[brekcia|brekcie]] (ktoré vznikli po páde [[meteorit]]ov). Malé množstvo usadených hornín je tvorené i kozmickým prachom a [[meteorit]]mi. Na Zem sa dostane ročne asi 5 - 7 tisíc ton tohto materiálu<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>.

=== Podľa miesta sedimentácie ===
Podľa miesta sedimentácie sa usadené horniny rozdeľujú na:
* '''autochtónne sedimenty''' (pôvodné sedimenty) - k ich usadeniu došlo v mieste, príp. blízko miesta zvetrania ([[evaporit]]y, vápence, [[bauxit]]y, [[Pôda|pôdy]])
[[Súbor:Conglomerate Death Valley NP.jpg|thumb|right|[[Zlepenec]] (konglomerát) rôzne veľkých obliakov z Death Valley National Park ([[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]).]]
* '''alochtónne sedimenty''' (premiestnené sedimenty) - k ich usadeniu došlo po premiestnení z miesta zvetrania na novú pozíciu, pričom boli transportom spravidla prepracované a vytriedené (úlomkové a vulkanoklastické sedimenty)

=== Podľa veľkosti úlomkov ===
Podľa veľkosti úlomkov (klastov) sa [[Klastický sediment|siliciklastické sedimenty]] delia na<ref name="Vozárová, 2000"/>:
* '''Psefity''' (obliak, [[štrk]])&nbsp;–&nbsp;veľkosť klastov nad {{mm|2|m}}
* '''Psamity''' ([[piesok]])&nbsp;–&nbsp;veľkosť klastov 2{{--}}{{mm|0.063|m}}
* '''Aleurity''' ([[silt|prach]])&nbsp;–&nbsp;veľkosť klastov 0,063{{--}}{{mm|0.004|m}}
* '''Pelity''' ([[íl]])&nbsp;–&nbsp;veľkosť klastov pod {{mm|0.004|m}}

== Sedimentačné prostredia ==
Sedimentačné prostredie je určitou časťou zemského povrchu, kde dochádza k [[Sedimentácia (geológia)|ukladaniu]] sedimentov. Majú [[Erózia|erozívny]] charakter (prevládajúce erozívne činitele, t. j. viac materiálu je odneseného ako prineseného), alebo predstavujú tzv. ''„sedimentačné pasce“'' (výrazne prevládajúce sedimentačné činitele, t. j. prevaha prineseného a uloženého materiálu), alebo je ich charakter v rovnováhe medzi oboma protikladmi. Pri ich klasifikácii nie je možné vymedziť presné hranice medzi jednotlivými typmi, pretože na seba nadväzujú a tým vytvárajú celé sedimentačné systémy.

Príkladom erozívnych prostredí sú fluviálne, [[Púšť|eolické]] a [[ľadovec (súvislý ľad)|glacigénne]] prostredia, k prechodným patria [[Delta (rieka)|deltové]] a [[Pobrežie|pobrežné]] prostredia a k sedimentačným patria [[More|morské]] prostredia a [[Oceán|hlbokovodné]] bazény.

=== Parametre sedimentačného prostredia ===
[[Súbor:Düne S-Schlag Sossusvlei.JPG|thumb|right|[[Púšť|Púštna]] [[duna]] [[Namíbijská púšť|Namíbijskej púšte]].]]
Sedimentačné prostredie ovplyvňujú viaceré parametre; fyzikálne, biologické a chemické. Základným fyzikálnym parametrom, ktorý ovplyvňuje charakter prostredia je ''typ transportného média''. Jednotlivé médiá majú rôznu podobu (rozhodujúcim kritériom je [[viskozita]]): ich rozsah je od veľmi riedkych vzdušných [[Suspenzia|suspenzií]] cez [[Turbiditný prúd|turbiditné]] a fluidizované prúdy až po [[zrnotok]]y, [[suťotok]]y a [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovce]]. Rozdeľujú sa na<ref name="Vozárová, 2000"/>:
* '''riedke prostredia'''&nbsp;–&nbsp;prevládajúca zložka je tekutá
* '''polotuhé'''&nbsp;–&nbsp;prevládajúca zložka zmesi je tuhá
* '''tuhé'''&nbsp;–&nbsp;obidve zložky zmesi sú tuhé.

Ďalším dôležitým parametrom (pri morských sedimentoch) je ''hĺbka sedimentácie''. Usadeniny z plytkovodných bazénov sú iné ako hlbokomorské usadeniny, nakoľko hladinové vlnenie plytko uložené sedimenty neustále premiestňuje a prepracúva, čím je dosiahnuté dobré roztriedenie jednotlivých zrnitostných tried. Avšak aj hlbinné sedimenty môžu byť prepracované, čo však býva spôsobené gravitačnými prúdmi. Dôležitým rozlišovacím znakom je prítomnosť hlbinných alebo plytkovodných [[Fosília|fosílií]].

'''Teplota vody''' má tiež podstatný vplyv, pretože sa priamo dotýka rozpustnosti väčšiny [[minerál]]ov a plynov. Napr. rozpustnosť CO<sub>2</sub> je výrazne ovplyvnená teplotou vody (pri nižšej teplote je vyššia), čo následne ovplyvňuje rozpustnosť CaCO<sub>3</sub> podľa reakcie:

:CaCO<sub>3</sub> + CO<sub>2</sub> + H<sub>2</sub>O → Ca(HCO<sub>3</sub>)<sub>2</sub>

Z ostatných fyzikálnych parametrov sú to smer a rýchlosť vetra, intenzita slnečného žiarenia, [[Coriolisova sila|Coriolisov efekt]], rýchlosť prúdenia a efekty reliéfu.
[[Súbor:7092 pieskovna Dolinka pri Hradisti pod Vratnom dolomit.JPG|náhľad|right|Dolimity vznikajú v sebchách s vysokou salinitou a podmienkami nepriaznivými pre mnohobunkové organizmy]]
Chemickými parametrami ovplyvňujúcimi sedimentačné prostredie sú:
* '''[[Oxidačno-redukčný potenciál]]''' (eH) - vyjadruje sa ním stupeň okysličenosti prostredia. Stanovuje sa na základe výskytu určitých minerálov (najčastejšie minerálov [[Železo|železa]]). Disulfidy železa ([[pyrit]], [[markazit]]) signalizujú silne [[Redukcia (chémia)|redukčné prostredie]], [[siderit]] slabo redukčné prostredie a naopak [[glaukonit]] a [[hematit]] dobre [[oxidácia|okysličené]] prostredie.
* '''[[Kyslosť|pH]]'''&nbsp;–&nbsp;určuje kyslosť prostredia, čo výrazne ovplyvňuje rozpustnosť (príp. zrážanie) niektorých minerálov. V geológii sa na rozdiel od chémie za kyslé považujú prostredia s pH&nbsp;<&nbsp;7, neutrálne pH&nbsp;7&nbsp;–&nbsp;7,8 a alkalické pH&nbsp;>&nbsp;7,8.
* '''Salinita'''&nbsp;–&nbsp;vyjadruje obsah rozpustených solí vo vode (v hm.&nbsp;%). Normálna morská voda má salinitu okolo 3,5 %. Pri spätnej rekonštrukcii prostredia paleobazénov pomáha výskyt určitých minerálov [[sadrovec]], [[halit]], [[anhydrit]] určiť, či sa jednalo o sladkovodné, alebo morské prostredie.

Medzi najdôležitejšie biologické parametre patrí ovplyvňovanie sedimentácie biochemickými reakciami, množstvo nahromadených odumretých [[kmeň (stonka)|kmeňov]], príp. iného rastlinného materiálu, množstvo nahromadených odumretých tiel živočíchov a nahromadenie ich schránok. Medzi nepriame biologické parametre patria povrch súše ([[tráva]], pôda) a životný štýl suchozemských organizmov (hlavne [[bylinožravec|bylinožravcov]]).

=== Sedimentárne fácie ===
{{Hlavný článok|Sedimentárne fácie}}
Sedimentárne [[Fácia (geológia)|fácie]] sú dôležité z hľadiska správnej interpretácie prostredia. Pod týmto pojmom sa v [[petrografia|petrografii]] usadených hornín rozumie [[Vrstva (geológia)|vrstva]] (alebo [[Súvrstvie|súbor vrstiev]]) sedimentov, ktoré sa ukladali v rovnakých podmienkach<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>. V zjednodušenom ponímaní sa rozumie pod pojmom sedimentárna fácia určité prostredie vzniku usadenej horniny<ref name="Kukal, 1986">Kukal, Z., 1986: ''Základy sedimentologie.'' Academia, Praha, 446 s.</ref>. Medzi základné faktory ovplyvňujúce charakter a rozmiestnenie fácií patria intenzita prínosu úlomkov (klastického materiálu), kolísanie výšky morskej hladiny, biologická aktivita, tektonické prostredie a [[Sopečná činnosť|vulkanizmus]].

Vo fosílnych súvrstviach je často pozorovateľná [[nesúhlasnosť]] uloženia (diastéma). Táto býva spôsobená napr. odnosom sedimentu eróziou pri zmene sedimentačného režimu a následným pokračovaním usadzovania.

=== Sedimentačné bazény ===
[[Súbor:Newark Basin Cross Section.jpg|náhľad|Geologický rez [[panva Newark|panvou Newark]] v USA. Panva má charakter [[halfgráben]]u - je výrazne ohraničená jedným poklesovým zlomom.]]
{{Hlavný článok|Sedimentačný bazén}}
Sedimentačné bazény (panvy) predstavujú najväčšiu pascu na sedimenty a sú aj miestami s ich najväčšieho nahromadenia. Vznikajú rôznymi mechanizmami. Existuje viacero členení sedimentárnych paniev, niektoré sú vytvorené ložiskovými geológmi, ktorí panvy delia podľa využiteľnosti a výskytu [[uhľovodík]]ov. Komplexnejšie členenia boli zavedené v akademickej sfére. V závislosti od [[Platňová tektonika#Typy okrajov|tektonického prostredia]] sa rozdeľujú na bazény divergentných okrajov, kolízne, asociované s transformnými zlomami, vnútrokontinentálne, hybridné a exotické<ref>Allen, P.A., Allen, J.R., 2005: ''Basin analysis: principles and applications.'' Blackwell Publishing, Malden, 549 s.</ref>. Môžu mať rôznu hĺbku a veľkosť, od niekoľkých stoviek metrov po niekoľko tisícov kilometrov na morskom dne. História každého bazénu môže byť rozdelená do niekoľkých cyklov, ktoré sú ovplyvňované parametrami (predsedimentárnou [[Tektonika (geológia)|tektonikou]], usadzovanými sekvenciami hornín a postsedimentárnou tektonikou).

== Sedimentačné textúry ==
[[Súbor:Ripple marks in Moenkopi Formation rock off of Capitol Reef Scenic Drive2.jpeg|thumb|right|Sedimentačné textúry - čeriny.]]
[[Textúra (geológia)|Textúry]] usadených hornín predstavujú základný poznávací znak sedimentačného prostredia. Najjednoduchšou textúrou je [[vrstvovitosť]]. Je tvorená troma mechanizmami - [[Sedimentácia|usadzovaním]] zo [[Suspenzia|suspenzie]], ukladaním častíc v dôsledku zmeny rýchlostí prúdu a usadzovaním nánosov v okolí prekážok. Základná vrstvovitosť malých veľkostí (pre hrúbky menšie ako {{cm|1|m}}) sa nazýva [[laminácia]]. ''Gradačné zvrstvenie'' je charakteristické postupným znižovaním (''normálne gradačné zvrstvenie''), alebo zvyšovaním (''inverzné gradačné zvrstvenie'') hrúbky zrna smerom od stredu. Jeho vývoj ovplyvňuje rýchlosť prúdenia. Ďalším typom zvrstvenia je ''šikmé'', či už planárne alebo korytové (výmoľové).

Iným typom textúr sú ''čeriny'', ''pieskové vlny'' a [[Duna|duny]], čo sú asymetrickými formami vznikajúcimi rovnakým mechanizmom. Jednotlivé úlomky sa posúvajú po privrátenej (mierne sklonenej) strane a ukladajú sa na odvrátenej (strmšej) strane. Tento proces má za následok šikmé zvrstvenie.

Deformačné textúry usadených hornín predstavujú ''vtisky'' (vznikajú vtláčaním hrubozrnnejšieho, ťažšieho materiálu do sedimentu a mávajú nepravidelný tvar) a ''sklzové textúry'' (spôsobené deformáciami, ku ktorým dochádza pri pohybe sedimentov, čo sa prejavuje prerušením vrstvy, príp. primiešaním cudzích úlomkov).

Posledným typom textúr sú tzv. [[Ichnofosília|ichnofosílie]] alebo [[bioglif]]y (stopy po činnosti organizmov) - stopy po stúpaní, lezení, žraní, odpočívaní, prípadne zvyšky komôrok a tunelov, ktoré organizmy vytvorili na povrchu substrátu alebo priamo v ňom<ref name="Kukal, 1986"/>. Na základe výskytu jednotlivých typov ichnofosílií vieme určiť približnú hĺbkovú polohu sedimentácie.

== Ekonomický význam ==
[[Súbor:Rig wind river.jpg|náhľad|[[Vrt]] na získavanie [[bridlicový plyn|bridlicového plynu]].]]
Usadené horniny tvoria prevažnú väčšinu [[nerastná surovina|nerastných surovín]], ktoré ľudstvo získava z prírody. Patria medzi ne v prvom rade [[ropa]], [[zemný plyn]], [[uhlie]], [[soli]] ([[halit]], [[sadrovec]] a iné), [[síra]], [[vápenec]], [[fosfát]]y, [[Urán (chemický prvok)|urán]], [[železo]], [[mangán]] a iné. Okrem toho sú významným zdrojom základného [[stavebný materiál|stavebného materiálu]] ako je [[piesok]], [[stavebný kameň]], suroviny na výrobu [[Cement (stavebníctvo)|cementu]] alebo keramické [[íl]]y na výrobu [[Tehla (stavebníctvo)|tehiel]].<ref>Folk, R.L., 1980: [http://www.lib.utexas.edu/geo/folkready/folkprefrev.html Petrology of sedimentary rocks.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060214063526/http://www.lib.utexas.edu/geo/folkready/folkprefrev.html |date=2006-02-14 }} Hemphill, Austin, 182 s.</ref>

Ložiská nerastných surovín, ktoré vznikli sedimentáciou sa označujú ako [[sedimentárne ložiská]]. Sú viazané ako na siliciklastické, chemické, organogénne tak aj vulkanogénne sedimentárne horniny. Takéto ložiská sú uložené súhlasne s okolitými sedimentárnymi horninami, často predstavujú určitú [[stratigrafia|stratigrafickú]] úroveň a majú tvar [[vrstva (geológia)|vrstiev]] alebo plochých [[šošovka (geológia)|šošoviek]]. Ich komplikovanejší tvar býva spravidla spôsobený až dodatočnou [[deformácia (mechanika)|deformáciou]] ([[Zlom (geológia)|zlomovou]] a/alebo [[vrása|vrásovou]]) ale aj metamorfózou.<ref>Smirnov, V., 1983, ''Geologie ložisek nerostných surovin.'' STNL, Praha, 654 s.</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zvetrávanie]]
* [[Sedimentácia (geológia)|Sedimentácia]]
* [[Zoznam hornín]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Sedimentary rocks|štítok=usadená hornina}}.

== Externé odkazy ==
* [http://csmres.jmu.edu/geollab/fichter/SedRx/ Organization of the sedimentary rocks] - katedra geológie a environmentalistiky James Madison University (Virgínia, USA) {{eng_icon}}

{{Portál|Vedy o Zemi}}

[[Kategória:Usadené horniny| Usadená hornina]]