Redaktor:Peterdipeter

'''''Efektívne bývanie v 20. storočí

       Pojem efektívneho rozvojového scenára je zložením množstva elementov, ktoré spoločne vytvárajú ideálny model efektívneho návrhu. 
       Keď sa zamýšľame nad efektivitou. nikdy sa nedívame na riešenie len z jedného uhla, neexistuje presný recept. ktorý by nám ukazoval ako si poskladať efektivitu, ako ju odvodiť a overiť. Je to jednak tým. že má veľa limitov ktoré ju okresávajú o výnimočné zásahy, ktoré by síce v konečnom dôsledku vytvorili hmatateľný a intenzívny vplyv, ale na druhej strane by tento pôsobil veľmi kontraproduktívne na rad ďaľších vlastností. V konečnom dôsledku by sme tak vytvorili model niečoho výnimočného, avšak  monotématického.
       Riešením je zamýšľať a spájať všetky súčasti už od začiatku a ich vzájomné vzťahy pravidelne overovať testmi a porovnaniami kombinácií ich stretov. Takto vytvorený projekt sa stáva nielen podrobným výsledkom skúmania a do detailov spracovaným návrhom, ale získava aj punc originality vďaka nevšednému vnímaniu, že všetko funguje so všetkým.
       Efektívny rozvojový scenár prenesený do bytovej výstavby čerpá zo znalostí všetkých oborov a naplno využíva všetky zložky, na ktoré musí architekt pri projektovaní pamätať. Hlavným prínosom je rozširovanie poznatkov o nových technologických princípoch a znalostiach zo stavby a aplikovanie ich overených vzorov. V súčasnosti najlepším príkladom je výstavba pasívnych a najmä plus pasívnych domov, ktoré prekonali veľa etáp svojho vývoja, aby sa z nich stali v súčasnosti bežné koncepty s tendenciou masového rozvoja. Výstavba efektívnych energetických domov má zmysel nielen z hľadiska úspory tepelných strát, a tak efektivity celoročnej prevádzky, ale aj z hľadiska podpory zo strany štátu a európskej únie.
        Presadzovanie nízkoenergetických konceptov aj keď s vyššími vstupnými nákladmi by malo byť v ich štarte podporované nielen dotáciami a úľavami, ale aj dostupnosťou informácií. Otvorením trhu znalostí so stavebným materiálom a spracovacou technológiou ktorá by umožnila nielen efektívne stavať, ale aj efektívne vyrábať pre každého, kdekoľvek na svete. Takéto smernice a hlavne psychologický moment pre ľudí spolu vytvárajú oveľa vyššie enviromentálne povedomie, pretože každý musí začať od seba.Zapojenie výskumu na tému efektivity by teda nemala separovať jednotlivé zložky čisto na nové poznanie niečoho čo sa automaticky aplikuje a vytvára tak zdanlivý efekt pokroku. Skúmanie by sa malo sústrediť na celú súčinnosť vytvárania a hlavne spájania informácií. To dáva do budúcnosti nádej, že na medzinárodnom poli sa vytvorí smer, ktorý by neprikazoval, ale podával pomocnú ruku. Otvorí sa tak možnosť zapojiť sa a získať, ale so správnou podporou aj vytvoriť a pridať svoje myšlienky prezentovať sa v medzinárodnom kontexte.

Práve spájanie názorov a myšlienok úzko súvisí aj so samotnou efektivitou. Najúspešnejším vytváraním kreatívnych myšlienok pre celý tím ľudí je brain storming. Aplikovať rovnaký princíp do vytvárania obytného konceptu alebo akéhokoľvek konceptu, ktorý má ambície stať sa efektívnym je základným kameňom a kostrou plánu.

       Prvým faktorom je správne zhodnotenie pozemku Genius Loci miesta a jeho zapojenie do celkového projektu, rozvojový scenár by mal vždy počítať s rozvojom nielen samotnej oblasti, ale aj jej zapojenie v širšom kontexte. Odhadnutie náväzností do budúcnosti vie ušetriť veľké množstvo prostriedkov aj energie pre riešenie budúceho rozvoja. Efektivita navrhovania by sa tu mala prejaviť v návrhu, ktorý už na svojom začiatku počíta s budúcimi zmenami, ale zároveň veľmi presne a striktne vymedzuje jednotlivé zložky prostredia. Zabráni sa tak budúcemu prehusteniu znehodnoteniu alebo akémukoľvek nepriaznivému zásahu, ktorý by poškodil samotný návrh a tak degradoval jeho efektivitu, alebo ešte aj vytvoril nepriaznivé pomery. Nedá sa pritom spoliehať čisto na legislatívne zákazy a limity, ktoré sú v mnohých príkladoch veľmi neúčinné, alebo sa priklonia k už vzniknutej škode a často ju zlegalizujú pre cestu menšieho zla.
        Pre komplexnosť návrhu a vieru v jeho bezchybné fungovanie môžeme takýto scenár rozdeliť na dve zložky, a to hygienické a architektonické kvality.
       Medzi hygienické radíme tepelnú pohodu, čistotu vzduchu a prostredia, akustickú pohodu a kvalitu osvetlenia. Sú to limity prostredia ako takého a ich pretváranie je veľmi obmedzené. Môžeme do nich zasahovať len sekundárne aj to z dlhodobejšieho hľadiska. Účinným príkladom je výsadba, ktorá rieši alebo čiastočne rieši mnohé súvislosti. 
       Medzi architektonické kvality zaraďujeme priestorové, prevádzkové a estetické kvality, pri nich je už zásah obmedzený len ľudskou fantáziou a poznaním. 
       Spojenie kvalít prostredia a architektonického vkladu vytvára ideálny koktail pre tvorbu. Jej kvality nám ukáže čas a overenie v porovnaní s inými konceptmi , ktoré vznikli na základe racionálneho a uváženého rozhodovania. Začnime od seba, cesta pokroku v efektivite bývania pre budúcnosť je jednoznačne zachytená v premýšľaní nad tým, čo máme v rukách. Vylúčením plytvania a klamlivého pocitu pohody, vrátením sa do koreňov vzniku architektúry a rešpektovaním prírody ako najsilnejšieho zdroja energie to je jediná cesta ako vytvárať efektívne projekty budúcnosti.

       Účinnosť je miera kladnej odchýlky dosiahnutého cieľa od želaného cieľa, je to miera dosiahnutého úspechu, skutočnosť, že niečo pôsobí, účinkuje. Prenesene je to aj pomer výstupu a vstupu.
        Efektívny rozvojový scenár je súčinnosť snahy vloženej do projektu, ktorá sa priamo vracia kvalitou vytvoreného prostredia. Hľadanie ideálneho pomeru a kompromisu medzi nimi sa nazýva efektívna tvorba.'''