Preskočiť na obsah

Vzdelávanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Indoktrinácia v učebni, začlenenie politického obsahu do študijných materiálov alebo učitelia, ktorí zneužívajú svoju úlohu na indoktrináciu študentov, sú v rozpore s cieľmi vzdelávania, ktoré sa usiluje o slobodu myslenia a kritické myslenie.

Vzdelávanie alebo edukácia je procesuálna stránka pedagogického procesu. Podrobnejšie definície znejú:

  • proces cieľavedomého uvedomelého sprostredkovania a aktívneho utvárania a osvojovania si vedeckých a technických vedomostí, intelektuálnych a praktických skúseností, utváranie morálnych rysov, osobitých záujmov a postojov. Je procesom utvárania osobnosti, individualizácie spoločenského vedomia, teda súčasťou socializácie.
  • proces všestrannej humanizácie a kultivácie človeka zahrňujúci procesy ako je socializácia, enkulturácia a personalizácia, kde je zahrnutý široký rozvoj človeka. Vzdelávanie je proces všestrannej humanizácie človeka, je to pretváranie a zdokonaľovanie všetkých jeho schopností, zatiaľ čo výchova vštepuje predovšetkým základné návyky, určitú citovú orientáciu a je činnosťou podstatne jednoduchšou, ktorá do vzdelania organicky vplýva.

Typy vzdelávania :

  • Formálne vzdelávanie („formal learning“) vzťahujeme k inštitúciám určeným na vzdelávanie a odbornú prípravu. Vedie k udeleniu oficiálne uznávaných dokladov a nadobudnutiu kvalifikácie.
  • Neformálne vzdelávanie („non-formal learning“) prebieha popri hlavných prúdoch vzdelávania a odbornej prípravy a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov. Neformálne vzdelávanie sa môže byť umožňované na pracovisku a v rámci aktivít občianskych združení a organizácií (napr. mládežnícke organizácie, odbory a politické strany). Môže byť umožňované aj prostredníctvom organizácií, ktoré boli vytvorené na doplnenie formálnych systémov vzdelávania (napr. výtvarné, hudobné, športové krúžky, súkromné hodiny ako príprava na skúšky).
  • Informálne vzdelávanie (neinštitucionálne vzdelávanie; „informal learning“) je prirodzenou súčasťou každodenného života. Na rozdiel od formálneho a neformálneho vzdelávania sa nemusí byť zámerné. Dokonca si ho vzdelávajúci sa ani nemusia uvedomovať a nemusia ani rozpoznať, ako prispieva k ich vedomostiam a zručnostiam.

Cieľ vzdelávania

[upraviť | upraviť zdroj]

Cieľom vzdelávania sa rozumie vzdelávací ideál, teda kvalita, ktorá má byť dosiahnutá. Formulovanie výchovno-vzdelávacích cieľov je považované za jednu z najdôležitejších úloh pedagóga. Formulácia súvisí so:

  • spoločenskou situáciou – podmienenosť náboženská, filozofické názory, politika
  • pedagogickou situáciou – je daná preferovaním určitých pedagogických názorov

Podľa toho môžu byť ciele povinné a nepovinné. Ďalej čiastkové, etapové, celkové, konkrétne. Formulácia cieľov je spájaná s pedagogickou koncepciou. S pojmom cieľ vzdelávania sa spája aj pojem obsah vzdelávania.

Formálne vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Formálne vzdelávanie je učenie vo vzdelávacích inštitúciách, kde sú ciele, obsah, prostriedky. Je presne definované poprípade aj legislatívne vymedzené. Formálne vzdelávanie prebieha v stanovenom čase, v určených formách, v rôznych skupinách a typoch škôl a zahŕňa v tom či onom rozsahu celú populáciu.

Obsah vzdelávania

[upraviť | upraviť zdroj]

Obsah vzdelávania je súbor vedomostí, zručností a návykov, ktoré vzdelávacia inštitúcia sprostredkuváva žiakovi a ten si ich osvojuje. S obsahom vzdelávania sa spája pojem kurikulum.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]