Preskočiť na obsah

Slavistika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slavistika je veda o Slovanoch, slovanstve, slovanských jazykoch a slovanských literatúrach, prípadne slovanskej kultúre a dejinách. Je to vlastne porovnávacie štúdium v rámci slovanských národov. V užšom zmysle sa pod slavistikou chápu len filologické disciplíny a etnológia. K slavistike sa niekedy rátajú aj disciplíny ako bielorusistika, bohemistika, bulharistika, rusistika, slovakistika. Slavistika skúma okrem dnes používaných jazykov aj vymreté slovanské jazyky, ako staroslovienčinu, cirkevnú slovančinu, severnú slovinčinu a polabčinu. Slavistika ako veda vznikla koncom 18 a začiatkom 19. storočia a bola prirodzeným dôsledkom kultúrneho a národného znovuzrodenia slovanských národov a snahou o rozvíjanie ideológie panslavizmu.

Vývoj slavistiky môžeme rozdeliť do troch období:

Do 1876 sa slavisti sústredil na dokumentovanie, tlač a štúdium pamiatok slovanskej písomnosti, na históriu vzniku slovanských národov, rozvíjanie národných jazykov a literatúr. V tomto období vznikli moderné slovníky a gramatiky väčšiny slovanských jazykov.

Ďalšie obdobie (obdobie do 1. svetovej vojny) bolo charakteristické rýchlym rozvojom slavistiky v oblasti lingvistiky a filológie, ktoré sa rozvíjali mimo samotných slovanských krajín, okolo Augusta Schleichera a Augusta Leskiena na Univerzite v Leipzigu.

Po 2. svetovej vojne sa v lingvistike najviac rozvíjala dialektológia, slavistika sa naďalej rozvíjala predovšetkým v krajinách slovanských, slavistické centrá boli však založené aj na rôznych svetových univerzitách.

Prvý svetový slavistický kongres sa konal v Prahe v roku 1929 a odvtedy sa koná každých 5 rokov až dodnes, vždy v slovanských krajinách.

Slavistická jazykoveda

[upraviť | upraviť zdroj]

K jazykovedným otázkam slavistiky patria lingvistické disciplíny ako fonetika, fonológia, morfológia, syntax, sémantika, pragmatika, etymológia, dialektológia, historická lingvistika a sociolingvistika. Slavistická jazykoveda slúži pre historicko-jazykovedné, geografické a kultúrne štúdium slovanských národov.

Literárnovedná slavistika

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaoberá sa literatúrou slovanských národov. Jej súčasti tvoria literárna história, teória literatúry, interpretácia umeleckého textu a literárna kritika. Literárna veda skúma tvorbu v určitom historickom období alebo u určitého autora. Slovanské literárne vedy majú skupine literárnovedných teoretických disciplín dôležité miesto (príkladom je ruský formalizmus, štrukturalizmus, postštrukturalizmus).

Slovanské kultúrne štúdiá

[upraviť | upraviť zdroj]

Interdisciplinárne štúdiá mapujú kultúrne aspekty literárnej vedy, jazykovedy, etnológie, filozofie, teológie, psychológie a sociológie.

Centrá slavistiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Centrá slavistiky na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Časopisy zamerané na slavistiku

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Антология «Американская русистика»
  • American Association for the Advancement of Slavic Studies (AAASS)
  • Canadian Association of Slavists
  • Deutscher Slavistenverband
  • Доклады конференции «Перспективы славистики»
  • Links zum Thema Slawistik
  • List of Journals in Russian, Eurasian, and East European Studies at Slavic Review
  • Österreichischer Slawistenverband
  • Портал «Славистика»
  • Slavic and East European Resources (University of Illinois)
  • Slavic Studies: A Research Guide (Harvard)
  • Slavic Studies Guide (NYU)
  • Slavic Studies Guide (NYU)
  • Slavic Studies Guide (Duke)
  • Slavic & East European Collections (Yale)
  • Slavonic and East European studies: a guide to resources (British Library)
  • Славистика
  • Slavistik-Portal
  • Slavistik im Internet
  • Schweizerische Akademische Gesellschaft der Slavisten
  • ŽEŇUCH, PETER (Ed.): Slovenská slavistika včera a dnes. Bratislava: Slovenský komitét slavistov / Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2012. 268 s. ISBN 978-80-89489-05-3. (http://slavu.sav.sk/publikacie/slovenska_slavistika_vcera_a_dnes.pdf)
  • Виртуальная Библиотека «Восточная Европа»