Úžitok (ekonómia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Úžitok (iné názvy: užitočnosť, utilita, úžitkovosť; pôv. z nem. Nutzen, po angl. utility) je v národohospodárskej teórii miera schopnosti statku uspokojovať potreby daného ekonomického subjektu (prípadne aj schopnosť uspokojovať potreby daného ekonomického subjektu ako taká).

Podľa súčasnej ekonomickej teórie ekonomické subjekty (teda najmä individuálni spotrebitelia) konajú racionálne, čo je v zmysle tejto teórie tak, že sa snažia zaobstarávať si také množstvá zo všetkých existujúcich statkov, pri ktorých je dosiahnutý maximálny úžitok (resp. marginálny úžitok) pre daný ekonomický subjekt po zohľadnení obmedzenia vyplývajúceho z jeho rozpočtu.

Rozlišuje sa: