Preskočiť na obsah

Česká družina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pomník Českej družiny v Medzilaborciach

Česká družina bola za prvej svetovej vojny dobrovoľnícka jednotka, zložená z Čechov, žijúcich v Rusku a neskôr tiež z vojnových zajatcov, predchodkyňa česko-slovenských légií v Rusku.

V auguste 1914 vznikla Česká družina, ktorú 20. augusta schválila vojenská rada. V pozadí všetkého bola politická činnosť česko-slovenských spolkov a ich snaha prejaviť lojalitu cárovi (Česi na Rusi boli rakúski poddaní a preto im hrozila internácia a deportácia na Sibír).

Cieľom bolo, aby Česi naberaní do ruskej armády neboli rozptýlení po jednotkách, ale tvorili jednu jednotku, neskôr zaradenú pod Kyjevský vojnový okruh, v sile jedného práporu o dvoch rotách (540 dobrovoľníkov). Tej velil podplukovník Lotocký. Neskôr mala 4 roty a velil jej pplk. Sozentovič. Slávnostná prísaha prebehla 11. októbra na Sofijskom námestí (podľa vtedajšieho ruského kalendára v deň Sv. Václava 28. septembra 1914, s odovzdaním a svätením svätováclavského práporu, tento výjav je známy aj zo zelenej prvorepublikovej poštovej známky), 22. októbra boli Česi poslaní na front.

Česká družina bola pripojená k vojsku generála Dimitrijeva k III. armáde v Haliči. Po presune do Radyvyliva vyrazila družina k Brodcom, k rakúskym hraniciam. Tie prekročila 27. októbra 1914.

Dňa 8. novembra, na výročie bitky na Bielej hore, vykonal generál Radko Dimitrijev prehliadku Českej družiny. Postupne sa z Českej družiny stala divízna rozviedka. České jednotky vykonávali bojový prieskum a zber „jazykov“ (Surový, Čeček, Švec). Okrem iného robili aj propagandistickú činnosť, zameranú na slovanské národnosti v rakúskych bojových jednotkách.

Do prvých bojov sa jednotka zapojila 14. novembra pri Tarnówe, 16. novembra pri Biele na Dunajci, 18. novembra pri Radlove. 19. novembra nasledovala zrážka s maďarskými husármi pri Niedzilieske (prvá bojová akcia).

Boje na Dunajci

[upraviť | upraviť zdroj]

Získanie prvého defekta v 28. pluku (Pražské deti), šikovateľa Lehečka a organizovanie slávneho hromadného prebehu, ktorý sa nekonal a mal za následok vystriedanie 28. pluku 14. rakúskym.

V marci 1915 začala ruská ofenzíva, pochod do Karpát cez Pilzno, Jasło (kde o takmer 30 rokov neskôr Čechoslováci bojovali znova), Medzilaborce.

Českí dobrovoľníci boli pripojení k 48. divízii generála Kornilova. 17. apríla 1915 Dumbrovka, Smilno, prielom pri Zborove, Kompošpaták, Bardejov. Pri ofenzíve 20. marca sa Rusom vzdalo bez boja 3000 príslušníkov 21. domobraneckej divízie, napr. 11. písecký pluk a 3. apríla konečne aj 28. pražský pri Stebníckej Hute.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Česká družina na českej Wikipédii.