Preskočiť na obsah

Šadda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Šadda (arab. شَدَّة - šadda) alebo tašdíd je v arabskom písme znamienko zdvojenia spoluhlásky.

Používa sa v prípade, keď by po sebe mali nasledovať dve rovnaké písmená (arabskej abecedy); v takomto prípade sa zapíše len jedno písmeno a nad neho sa umiestňuje šadda označujúca zdvojenie:

ب + ب → بّ [ bb ]

Ak je text vokalizovaný, samohláskové značky (ḥarakát) sa zapisujú v prípade "a" a "u" nad šaddu a v prípade "i" pod šaddu (v prípade i alternatívne pod spoluhlásku):

ب + بَ → بَّ [ bba ]
ب + بُ → بُّّ [ bbu ]
ب + بِ → بِّ [ bbi ]

Šadda nad spoluhláskou (presnejšie slnečnou spoluhláskou) nasledujúcou po člene al- znamená, že sa nielen zdvojí táto spoluhláska, ale aj že sa vypustí z člena l (napr. napísané al-diltá sa vyslovuje [addiltá]).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]