Tabu (náboženstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tabu (z polynézs. tapu - posvätný, nedotknuteľný; predmet alebo bytosť, ktorého/ktorej meno sa nesmie vysloviť, aby sa neprivodilo nešťastie) je v rôznych oblastiach sveta systém magicko-náboženských a rituálnych zákazov, ktorých porušenie sa trestá nadprirodzenými silami. Tabu znamená zákaz aj ochranu tabuizovaného predmetu/organizmu/činnosti/územia.