Thomas Barnett

Thomas P. M. Barnett je americký vojenský geostratég. Pôsobí ako riaditeľ poradenskej firmy Enterra Solutions.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobil ako strategický výskumník a profesor na U. S. Naval War College v Newport, Rhode Island, USA. Od októbra 2001 do júna 2003 slúžil ako asistent pre strategické budúcnosti na Office of Force Transformation, Office of the Secretary of Defense. Predtým viedol NewRulesSets.Project v spolupráci s firmou Cantor Fizgerald. Tento projekt bol zameraný na načrtnutie novej mapy sily a vplyvu vo svetovej ekonomike. Riadil Year 2000 International Security Dimension Project. Pôsobil ako projektový riaditeľ pre Center for Naval Analysis a pre Institute for Public Research.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Je autorom viacerých kníh a publikácií. Vydal knihy The Pentagon´s New Map. War and Peace in the Twenty-First Century (2004) a A Blueprint for Action. A Future Worth Creating (2005) . Ph.D. z politických vied získal na Harvarde. Žije v Portsmouth, Rhode Island, USA.

The Pentagon´s New Map[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2003 uverejnil v časopise Esquire článok The Pentagon´s New Map. Následne v apríli 2004 publikoval knihu The Pentagon´s New Map - Nová mapa Pentagónu , v ktorej načrtol koncept globalizujúceho sa sveta spolu s princípmi jeho fungovania.

Etapy globalizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Barnett považuje súčasné procesy globalizácie za Globalizáciu III, pričom históriu globalizácie rozdelil na tri periódy, pričom každá etapa globalizácie sa riadila inými pravidlami:

· Globalizácia I. – obdobie 1870 až 1914, bola ukončená začatím Prvej svetovej vojny

· Globalizácia II. – obdobie 1945 až 1980, bola iniciovaná USA po skončení Druhej svetovej vojny a pokračovala až do efektívneho konca Studenej vojny

· Globalizácia III. – prebieha od roku 1980 ako obdobie relatívneho mieru a mohutného ekonomického rastu, ktorý vytiahol stovky miliónov ľudí z chudoby, ale ktoré pravidlá teraz čelia ohrozeniu zo strany darebáckych štátov a medzinárodného terorizmu

· Globalizácia IV. – predstavuje jeden zo scenárov budúceho vývoja, pričom by znamenal pohltenie integráciu Neintegrovanej medzery do Funkčného jadra a jeho rozšírenie na celý svet.

Model globálneho sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Barnett rozdelil súčasný svet na Funkčné jadro – Functioning Core a Neintegrovanú medzeru – Non-Integrating Gap. Tieto dve skupiny doplňujú Seam States – Štáty rozhrania tzn. štáty, ktoré sa nachádzajú na v oblasti medzi Funkčným jadrom a Neintegrovanou medzerou.

Funkčné jadro[upraviť | upraviť zdroj]

Funkčné jadro predstavujú tie časti sveta, ktoré aktívne integrujú svoje národné ekonomiky do globálnej ekonomiky a, ktoré sa prispôsobujú vytvárajúcej sa sade bezpečnostných pravidiel.

Do Funkčného jadra patria:

· Severná Amerika · Európa – stará a nová · Rusko · Japonsko · Čína · India · Austrália · Nový Zéland · Južná Afrika · Argentína · Brazília · Čile

Funkčné jadro zahŕňa zhruba 4 miliardy obyvateľov zo 6 miliardovej svetovej populácie. Funkčné jadro sa ďalej rozdeľuje na Staré jadro - Amerika, Európa a Japonsko – a Nové jadro, kde sú najväčšími štátmi Rusko, India a Čína.

Neintegrovaná medzera[upraviť | upraviť zdroj]

Do Neintegrovanej medzery patria tie regióny sveta, ktoré sú vo veľkej miere nepripojené na globálnu ekonomiku a jej sadu pravidiel definujucich jej stabilitu. Patria tu:

· Karibská oblasť · Afrika · Balkán · Kaukaz · Stredná Ázia · Stredný Východ · Juhozápadná Ázia · Juhovýchodná Ázia – väčšia časť

Štáty rozhrania[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi Štáty rozhrania patria tie štáty, ktoré obklopujú Neintegrovanú medzeru. Tieto štáty využívajú teroristi na prenikanie do Funkčného jadra. Patria tu:

· Mexiko · Brazília · Južná Afrika · Maroko · Alžírsko · Grécko · Turecko · Pakistan · Thajsko · Malajzia · Filipíny · Indonézia

Toky globalizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi Funkčným jadrom a Neintegrovanou medzerou fungujú vzťahy vytvárané štyrmi skupinami tokov, ktoré zabezpečujú postupné zmenšovanie Neintegrovanej medzery a jej postupnú integráciu do Funkčného jadra. Týmito tokmi sú:

· Toky ľudí z Medzery do Jadra. · Toky bezpečnosti z Medzery do Jadra. · Toky energie z Medzery do Jadra · Toky investícií z Medzery do Jadra