Ňingma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ňingma (tib. rnying ma) je jednym z prúdov tibetského budhizmu. Gyurme Dorje a Jakob Leschly uvádzajú:[1]

"Tradícia Ňingma udržuje cykly učenia a texty, ktoré boli uvedené počas skoršieho šírenia (budhizmu), alebo ngadar (tib. snga dar) za vrcholu imperiálnej moci Tibetu. Toto je v kontraste s rôznymi takzvanými novými školami (Kadam, Kagjü, Gelug, atď.) alebo Sarma (tib. gsar ma), ktoré nasledujú texty a učenia, ktoré boli uvedené počas neskoršej fázy šírenia alebo čhidar (tib. phyi dar), počínajúc desiatym storočím. Ešte užšia hraničná čiara medzi skoršími a neskoršími fázami prekladu sa niekedy zvykne vytyčovať medzi životmi indického učenca Smrtidžňánakirtiho (rané 10.stor) a tibetského prekladateľa Rinčhen Zagnpa."

Škola Ňingma je súhrnom rôznych podškôl a línií, ktoré sú viac menej nezávislé. Spoločným znakom týchto škôl je, že všetky považujú za zdroj svojho učenia Padmasambhavu a praktikujú učenie vnútorných tantier.

Učenia a texty[upraviť | upraviť zdroj]

Jadro tejto školy tvoria učenia indických majstrov Padmasambhavu, Vimalamitru, Budhaguhju a Šantarakšitu a tibetských majstrov prekladateľa Vairočanu z Pagoru a kráľa Songcän Gampa. Učenia školy ňingma sú principiálne zhrnuté v štyroch zbierkach textov; najstarším je Mani Kabum, ktorý tvoria učenia Songcän Gampa. Ďalšími sú Stotisíc tantier Ňingmy (tib. rnying ma rgyud 'bum), Ústna tradícia Ňingmy (tib. rnying ma bka' ma) a Drahocenná pokladnica teriem (tib. rin chen gter mdzod). Medzi hlavné tantry tejto školy patria Guhjagarbhatantra mahájogy, anujogová Samdhisamgrahasútra (je to tantra napriek tomu, že sa volá sútra) a atijogová Kulajarádžatantra. Hlavným meditačným božstvom tejto školy je Vadžrasattva.

Škola Ňingma zdôrazňuje takzvanú 9-dielnu klasifikáciu učenia Budhu, kde každý jeden následný stupeň predstavuje hlbšie učenie; deväť vozov učenia Ňingmy predstavujú nasledovné:[2]

  1. voz cesty šrávakov - šrávakajána
  2. voz cesty pratjékabuddhov - pratjékabuddhajána, 1 a 2 spoločne sú hinájána
  3. voz bódhisattvov - mahájána
  4. voz tantry činu - kríjatantrajána
  5. voz tantry oboch (činu i jogy) - ubhajatantrajána
  6. voz tantry jogy (meditácie) - jogatantrajána
  7. voz tantry veľkej jogy - mahájogatantrajána
  8. voz tantry následnej jogy - anujogatantrajána
  9. voz tantry prvotnej jogy - atijogatantrajána

V meditačnej praxi je potom kladený dôraz na posledné tri. Tieto charakterizuje Kongtrul nasledovne:[3]

  • Mahájoga zdôrazňuje energie (doslova vetry, tib. rlung, san. váju) a metódy štádia rozvoja
  • Anujoga zdôrazňuje konštituenty [blaženosti] a múdrosť štádia zavŕšenia
  • Atijoga zdôrazňuje rýdzu bdelosť od ktorej nie nič oddelené

Štádium rozvoja predstavuje meditáciu, kde meditujúci vytvára vizualizáciu meditačného božstva. Štádium zavŕšenia predstavuje meditáciu, ktorá sa sústreďuje na jogové metódy práce s energiami, kanálami a esenciami. Rýdza bdelosť (tib. rig pa - dosl. poznanie), reprezentuje zjednotenie dvoch predošlých štádií v neduálnom, nekonceptuálnom stave. Učenie atijogy tak predstavuje najvyššie učenie školy Ňingma, je známe aj pod názvom dzogčhen (tib. rdzogs chen, san. mahásandhi).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Tradícia ňingma sa opiera o tri línie odkazovných učení. Prvá je dlhá línia ústnych učení "kama" (tib. bka' ma), druhá je krátka línia skrytých pokladov "terma" (tib. gter ma)a tretia je línia čistých vízií (tib. dag snang). Línia kama je neprerušenou líniou učení od indických majstrov a ich žiakov, cez tibetských majstrov - z učiteľa na žiaka až po súčasnosť. Línia terma je založená na učeniach objavených v takzvaných pokladoch (tib. gter), ktoré ukryli pre budúce pokolenia hlavne Padmasambhava, Vimalamitra a Vairočana, či už ako fyzické objekty "zemné poklady" (tib. sa gter) - v zemi, v skalách, v jazerách, alebo ako poklady mysle (tib. dgongs gter) v mysliach svojich žiakov. Aj zemné poklady obsahujú aspekt pokladov mysle. Takíto vybraní žiaci, určení ako budúci objavitelia pokladov "tertöni" (tib. gter ston) učenia sa potom podľa tradície v neskoršej dobe znovuzrodili v Tibete a objavovali tieto učenia, ktoré potom učili svojich žiakov a tí potom zakladali rôzne línie týchto pokladových učení. Línia čistej vízie je založená učeniach, ktoré sa objavili v meditačných víziách osvietených majstrov školy Ňingma.

Línie a tradície[upraviť | upraviť zdroj]

Škola ňingma až do druhej polovice 20. storočia, keď boli mnohí tibetskí učitelia nútení odísť do exilu, nemala svoju formálnu hlavu. V súčasnosti je hlavou školy Ňingma Taglung Cchetrul Rinpočhe. Škola Ňingma v sebe zahŕňa množstvo menších a nezávislých podškôl a línií. Každá z nich sa sústreďuje na svoj vlastný systém učení z línie terma. Ústredie školy tvorí šesť materských kláštorov: Dordže Drag, Mindroling, Žečhen, Dzogčhen, Paljul a Kathog. Hlavné línie v súčasnosti sú:

  • Džangter
  • Longčhen Ňingthig
  • Düdžom Tersar
  • Mindroling
  • Dzogčhen
  • Paljul
  • Žečhen
  • Kathog
  • Čhokling Tersar

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ GYURME, LESCHLY. Nyingma History of the Early Propagation of Buddhism to Tibet [online]. Shelley & Donald Rubin Foundation, [cit. 2012-11-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ 'Kongtrul Jamgon, Lodro Thaye: The Treasury of Knowledge, kniha 6, časť 4; kapitola THE WAYS OF THE ANCIENT TRADITION, Snowlion Publications.[1]
  3. ↑ Kongtrul Jamgon, Lodro Thaye: The Treasury of Knowledge, Book 6, part 4; strana 308-309, Snowlion Publications.[2]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ňingma&oldid=4945154“