Viliam Druget: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Adrian (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Adrian (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Viliam Drugeth''' bol v roku [[1328]] županom Šarišskej stolice a o dva roky aj Spišskej a Abovskej. Viliam bol vojakom. Bol to práve on, ktorý bol nástupcom strýka [[Filip I. Drugeth|Filipa]]. Patril medzi najvýznamnejších a najbohatších zemepánov v [[14. storočie|14. storočí]]. Vlastnil 8 hradných panstiev, z ktorých [[Hrad Jasenov|Jasenov]] a [[Hrad Brekov|Brekov]] tvorili základ neskoršieho panstva [[Humenné]]. Bol obľúbencom kráľa, ktorého v roku [[1334]] sprevádzal do Neapolu. Po smrti otca sa stal [[palatín|palatínom]] a v tejto funkcii zotrval až do svojej smrti v roku [[1342]]. Nemal potomkov.
'''Viliam Drugeth''' bol v roku [[1328]] županom Šarišskej stolice a o dva roky aj Spišskej a Abovskej. Viliam bol vojakom. Bol to práve on, ktorý bol nástupcom strýka [[Filip I. Drugeth|Filipa]]. Patril medzi najvýznamnejších a najbohatších zemepánov v [[14. storočie|14. storočí]]. Vlastnil 8 hradných panstiev, z ktorých [[Hrad Jasenov|Jasenov]] a [[Hrad Brekov|Brekov]] tvorili základ neskoršieho panstva [[Humenné]].

Manželkou mu bola Mária Follia z Itálie. Vieme o nej, že ešte v polovici 14. storočia hospodárila a majetkoch v Neapolskom kráľovstve.

Po smrti svojho strýka zdedil veľký drughetovský majetok. Jágerská kapitula ho v roku [[1328]] uviedla do majetkov hradných panstiev: Ľubovňa, Podolínec, Plaveč, Trebišov, Tokaj, Brekov, Jasenov a majetkov patriacich k uvedeným hradom, ale aj viacerých šarišských dedín. V roku [[1331]] sprevádzal 8-10-tisícové vojsko s Karolom Róbertom do Poľska. Pred odchodom v roku [[1330]] zanechal testament. V ňom mladšiemu bratovi [[Mikuláš I. Drugeth|Mikulášovi I.]] odkázal svoje hradné panstvá, ktoré získal v roku [[1327]], a navyše k nim pridal aj ďalšie panstvá, majetky, žrebčince dobytok a zbrane.

Bol obľúbencom kráľa, ktorého v roku [[1334]] sprevádzal do Neapolu. Po návrate z Poľska ho v roku [[1334]] kráľ povýšil na palatína. Tento úrad zastával až do roku [[1339]]. V nasledujúco roku sa vzdal úradu, pretože túžil po tichu a pokoji. Podľa Budínskej kroniky bol vraj Viliam I. Drugeth ešte prítomný aj na inaugurácii nového kráľa [[Ľudovít I.|Ľudovíta I.]] dňa [[21. júl|21. júla]] [[1342]]. Z vatikánskej listiny z roku 1331 sa dozvedáme, že Viliam I. žiadal exempciu pre Kaplnku sv. Anny v Tedekercu (Záhradné okr. Prešov), a to z dôvodu, že chcel byť v nej pochovaný. Nevieme však aká bola odpoveď na túto jeho žiadosť a ani nepoznáme miesto jeho posledného odpočinku. Viliam I. Drugeth zomrel niekedy po 21. júli 1342, krátko po smrti Karola Róberta ([[16. júl|16.júla]] [[1342]]). Nemal potomkov.


==Externé odkazy==
==Externé odkazy==

Verzia z 08:33, 29. december 2004

Viliam Drugeth bol v roku 1328 županom Šarišskej stolice a o dva roky aj Spišskej a Abovskej. Viliam bol vojakom. Bol to práve on, ktorý bol nástupcom strýka Filipa. Patril medzi najvýznamnejších a najbohatších zemepánov v 14. storočí. Vlastnil 8 hradných panstiev, z ktorých Jasenov a Brekov tvorili základ neskoršieho panstva Humenné.

Manželkou mu bola Mária Follia z Itálie. Vieme o nej, že ešte v polovici 14. storočia hospodárila a majetkoch v Neapolskom kráľovstve.

Po smrti svojho strýka zdedil veľký drughetovský majetok. Jágerská kapitula ho v roku 1328 uviedla do majetkov hradných panstiev: Ľubovňa, Podolínec, Plaveč, Trebišov, Tokaj, Brekov, Jasenov a majetkov patriacich k uvedeným hradom, ale aj viacerých šarišských dedín. V roku 1331 sprevádzal 8-10-tisícové vojsko s Karolom Róbertom do Poľska. Pred odchodom v roku 1330 zanechal testament. V ňom mladšiemu bratovi Mikulášovi I. odkázal svoje hradné panstvá, ktoré získal v roku 1327, a navyše k nim pridal aj ďalšie panstvá, majetky, žrebčince dobytok a zbrane.

Bol obľúbencom kráľa, ktorého v roku 1334 sprevádzal do Neapolu. Po návrate z Poľska ho v roku 1334 kráľ povýšil na palatína. Tento úrad zastával až do roku 1339. V nasledujúco roku sa vzdal úradu, pretože túžil po tichu a pokoji. Podľa Budínskej kroniky bol vraj Viliam I. Drugeth ešte prítomný aj na inaugurácii nového kráľa Ľudovíta I. dňa 21. júla 1342. Z vatikánskej listiny z roku 1331 sa dozvedáme, že Viliam I. žiadal exempciu pre Kaplnku sv. Anny v Tedekercu (Záhradné okr. Prešov), a to z dôvodu, že chcel byť v nej pochovaný. Nevieme však aká bola odpoveď na túto jeho žiadosť a ani nepoznáme miesto jeho posledného odpočinku. Viliam I. Drugeth zomrel niekedy po 21. júli 1342, krátko po smrti Karola Róberta (16.júla 1342). Nemal potomkov.

Externé odkazy