Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Geron (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Geron (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:

{{na revíziu}}
'''Stredoveká gréčtina''' je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období 4./6. storočie - 1453 po Kr.
'''Stredoveká gréčtina''' je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období 4./6. storočie - 1453 po Kr.


V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písaný jazyk)|byzantská gréčtina]], ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.
V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písaný jazyk)|byzantská gréčtina]], ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.


Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. Do gréčtiny sa dostalo mnoho latinských slov, pretože latinčina bola stále úradným jazykom a na východe žila ešte stále rímska komunita, ktorá sa postupne asimilovala s Grékmi. O jednotnom gréckom jazyku môžeme hovoriť od 10. do 12. storočia. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η (éta,E) na íta (I). Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. Do gréčtiny sa dostalo mnoho latinských slov, pretože latinčina bola stále úradným jazykom a na východe žila ešte stále rímska komunita, ktorá sa postupne asimilovala s Grékmi. O jednotnom gréckom jazyku môžeme ešte hovoriť v 10. a 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η (éta,E) na íta (I). Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.


Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.
Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.

Verzia z 23:11, 6. január 2008

Stredoveká gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období 4./6. storočie - 1453 po Kr.

V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný byzantská gréčtina, ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.

Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. Do gréčtiny sa dostalo mnoho latinských slov, pretože latinčina bola stále úradným jazykom a na východe žila ešte stále rímska komunita, ktorá sa postupne asimilovala s Grékmi. O jednotnom gréckom jazyku môžeme ešte hovoriť v 10. a 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η (éta,E) na íta (I). Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.

Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.

Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.

Latinské prvky v stredovekej gréčtine

Ako sme už spomínali stredoveká gréčtina obsahovala prvky z latinčiny, mnohé z nich sa používajú v modernej gréčtine dodnes.

Príkldy: uvedené je: stredoveká gréčtina-latinský prepis-nová gréčtina-latinský prepis-latinský preklad-slovenský preklad



αύγουστος-afgustos-hist. titul, nepoužíva sa-augustus-Augustus, titul rímskeho cisára
καίσαρ-késar-hist.titul, nepoužíva sa-caesar-cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
κομής-komís-hist.titul, nepoužíva sa-comes-komes, vysoký štátny úradník
οσπίτιον-ospítion-σπίτι-spíti-hospitum-dom
φόρος-fóros-πλάκα-pláka-forum-námestie
φούρνος-fúrnos-φούρνο-fúrno-fornus-pec
ταβέρνα-tavérna-ταβέρνα-tavérna-taverna-reštaurácia,hostinec