Inostrancevia: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 16:07, 16. január 2008

Šablóna:Bezzdroja

Inostrancevia je vymretý cicavcovitý plaz, ktorý bol pomenovaný na počesť ruského geológa A. A. Inostranceva. Poznáme ho vďaka nálezu dobre zachovaných lebiek z európskej časti bývalého ZSSR, a to v blízkosti rieky Severná Dvina. Tu inostrancevia žila pred 250 miliónmi rokmi, teda v perme, v rovnakom období ako juhoafrické rody Thrinaxodon a Lystrosaurus.

Poznávacie znaky

Zástupcovia rodu Inostrancevia sa vyznačovali mohutnou telesnou konštrukciou a dĺžkou tela až do 450 cm cm. Lebka rodu bola vysoká a v čeľustiach za rezákmi stály mohutné, takmer šabľovité tesáky (špicáky). Iných zubov bolo málo — to je jav u jašterov neobvyklý. Robustné telo niesli silné nohy s prstami zakončenými veľkými, ale tupými pazúrmi. Inostrancevia sa pravdepodobne zdržovala v priaznivejších oblastiach pozdĺž riek a živila sa nepochybne mäsitou potravou — so svojím chrupom by sa rastlinami nemohla uživiť.

Spôsob života

Veľké šabľovité špicáky rodu Inostrancevia svedčia o dravom spôsobe života. Je možné, že dovoľovali lov veľkej koristi.

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 [[Obrázok:Inostrancevia BW.jpg|right|thumb|'''Inostrancevia''']]
 [[Obrázok:Inostrancevia DB.jpg|right|thumb|'''Inostrancevia''' útočí na [[Pareiasaurus]]a]]
-'''Inostrancevia''' je rod z radu [[Therapsida|terapsidy]], ktorý bol pomenovaný na počesť ruského geológa ''A. A. Inostranceva''. Poznáme ho vďaka nálezu dobre zachovaných lebiek z európskej časti bývalého [[ZSSR]], a to v blízkosti rieky [[Severná Dvina]]. Tu Inostrancevia žila pred 230 miliónmi rokmi, teda v [[perm]]e, v rovnakom období ako juhoafrické rody [[Thrinaxodon]] a [[Lystrosaurus]].
+'''Inostrancevia''' je vymretý [[Therapsida|cicavcovitý plaz]], ktorý bol pomenovaný na počesť ruského geológa ''A. A. Inostranceva''. Poznáme ho vďaka nálezu dobre zachovaných lebiek z európskej časti bývalého [[ZSSR]], a to v blízkosti rieky [[Severná Dvina]]. Tu inostrancevia žila pred 250 miliónmi rokmi, teda v [[perm]]e, v rovnakom období ako juhoafrické rody [[Thrinaxodon]] a [[Lystrosaurus]].
 ==Poznávacie znaky==
-Bolo to mohutné zviera, dosahovalo dĺžku 250 až 300 [[cm]]. Lebka rodu Inostrancevia bola vysoká a v čeľustiach za rezákmi stály mohutné, takmer šabľovité tesáky (špicáky). Iných zubov bolo málo — to je jav u jašterov neobvyklý. Robustné telo niesli silné nohy s prstami zakončenými veľkými, ale tupými pazúrmi. Inostrancevia sa zdržovala v priaznivejších oblastiach pozdĺž riek a živila sa nepochybne mäsitou potravou — so svojím chrupom by sa rastlinami nemohla uživiť. Jej veľké šabľovité špicáky svedčia o tom, že vo svojom prostredí bola nebezpečným dravcom. Dlhé špicáky jej umožňovali loviť aj veľkú korisť. Táto špecializácia jej však asi nebola k dobrému, pretože sa pravdepodobne nedožila ani konca [[perm]]u. O jej spôsobe života toho stále ešte veľa nevieme, ale pretože pochádza z oblasti [[paleontológia|paleontologicky]] málo preskúmanej, nové objavy nie sú vylúčené, práve naopak.
+Zástupcovia rodu Inostrancevia sa vyznačovali mohutnou telesnou konštrukciou a dĺžkou tela až do 450 cm [[cm]]. Lebka rodu bola vysoká a v čeľustiach za rezákmi stály mohutné, takmer šabľovité tesáky (špicáky). Iných zubov bolo málo — to je jav u [[jašter]]ov neobvyklý. Robustné telo niesli silné nohy s prstami zakončenými veľkými, ale tupými pazúrmi. Inostrancevia sa pravdepodobne zdržovala v priaznivejších oblastiach pozdĺž riek a živila sa nepochybne mäsitou potravou — so svojím chrupom by sa rastlinami nemohla uživiť.
+==Spôsob života==
+Veľké šabľovité špicáky rodu Inostrancevia svedčia o dravom spôsobe života. Je možné, že dovoľovali lov veľkej koristi.
 [[Kategória:Therapsida]]