Medzihviezdna hmota: Rozdiel medzi revíziami
d Robot: Automated text replacement (-{{([Aa]stro-stub|[Aa]stro-výhonok)}} +{{Astronomický výhonok}}) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Jednu slávnu supernovu pozorovali čínsky astronómovia roku 1054. Jej zvyšky, oblaku plynu a prachových častíc nazývaných hmlovina, môžeme pozorovať dnes ako Krabiu hmlovinu. Táto hmlovina sa v súčasnosti rozpína rýchlosťou 1 500 km/s, teda 130-násobne rýchlejšie, ako bola najvyššia rýchlosť mesačnej rakety Saturn V. |
|||
'''Medzihviezdna hmota''' je súhrn látky a energie existujúcej medzi hviezdami v galaxii. |
|||
Medzihviezdna hmota – veľmi riedka hmota v priestore medzi hviezdami v našej Galaxii i iných galaxiách. Tvorí ju plazma pozostávajúca z atómov, molekúl, prachu, elektromagnetického žiarenia, kozmického žiarenia a magnetických polí, plyn(vodík). Hmota obyčajne pozostáva z 99% plynu a 1% prachu. Medzihviezdna hmota sa môže prejaviť ako svietiaca alebo tmavá hmlovina – oblak. Hmlovina inač nebula(nebula pochádza z latinského výrazu pre hmlu) V blízkosti jasných hviezd hmloviny svietia(napr. M 42 v Orióne). Tmavé oblaky nám zatieňujú svetlo vzdialenejších hviezd(napr. Konská hlava v Orióne). Teplota vnútri tmavých hmlovín je len par desiatok K nad absolútnou nulou, svietiace hmloviny majú teplotu 10 000 – 30 000 K. Hmloviny majú priemer až desiatka svetelných rokov, ich hmotnosť môže byť niekoľko sto až tisícnásobok hmotnosti Slnka.(hmotnosť slnka ja približne 1,989• 1030 kg, ale ich hustota je malá: len niekoľko atómov v cm3.Menšie tmavé sa stávajú zárodkami hviezd, ktoré sa nazývajú protohviezdy. |
|||
Je zložená z plazmy pozostávajúcej z atómov, molekúl, prachu, elektromagnetického žiarenia, kozmického žiarenia a magnetických polí. Hmota obyčajne pozostáva z 99% plynu a 1% prachu. |
|||
{{Astronomický výhonok}} |
|||
[[Kategória:Medzihviezdna hmota]] |
|||
[[Kategória:Hviezdy]] |
|||
[[Kategória:Astronomické objekty]] |
|||
[[de:Interstellare Materie]] |
|||
[[en:Interstellar medium]] |
|||
[[es:Materia interestelar]] |
|||
[[fi:Tähtienvälinen aine]] |
|||
[[fr:Milieu interstellaire]] |
|||
[[id:Perantara antarbintang]] |
|||
[[it:Mezzo interstellare]] |
|||
[[ja:星間物質]] |
|||
[[pl:Materia międzygwiazdowa]] |
|||
[[sv:Interstellär]] |
|||
[[zh:星际物质]] |
Verzia z 12:37, 19. február 2006
Jednu slávnu supernovu pozorovali čínsky astronómovia roku 1054. Jej zvyšky, oblaku plynu a prachových častíc nazývaných hmlovina, môžeme pozorovať dnes ako Krabiu hmlovinu. Táto hmlovina sa v súčasnosti rozpína rýchlosťou 1 500 km/s, teda 130-násobne rýchlejšie, ako bola najvyššia rýchlosť mesačnej rakety Saturn V. Medzihviezdna hmota – veľmi riedka hmota v priestore medzi hviezdami v našej Galaxii i iných galaxiách. Tvorí ju plazma pozostávajúca z atómov, molekúl, prachu, elektromagnetického žiarenia, kozmického žiarenia a magnetických polí, plyn(vodík). Hmota obyčajne pozostáva z 99% plynu a 1% prachu. Medzihviezdna hmota sa môže prejaviť ako svietiaca alebo tmavá hmlovina – oblak. Hmlovina inač nebula(nebula pochádza z latinského výrazu pre hmlu) V blízkosti jasných hviezd hmloviny svietia(napr. M 42 v Orióne). Tmavé oblaky nám zatieňujú svetlo vzdialenejších hviezd(napr. Konská hlava v Orióne). Teplota vnútri tmavých hmlovín je len par desiatok K nad absolútnou nulou, svietiace hmloviny majú teplotu 10 000 – 30 000 K. Hmloviny majú priemer až desiatka svetelných rokov, ich hmotnosť môže byť niekoľko sto až tisícnásobok hmotnosti Slnka.(hmotnosť slnka ja približne 1,989• 1030 kg, ale ich hustota je malá: len niekoľko atómov v cm3.Menšie tmavé sa stávajú zárodkami hviezd, ktoré sa nazývajú protohviezdy.