Vila G

Vila G - G ako gánok

• lokalita: Bratislava 4, Dlhé diely 1
• Architekti: Martin Kusý ml., Pavol Paňák
• spolupráca:Jana Jandová, Nora Vranová, Martin Hruška
• statika: Ladislav Tausinger, Zoltán Csolle
• projekt: 2000
• realizácia: 2002
• úžitková plocha: 540 m²

Architektúra - Jednoduchá a striktná

Taká je forma Vily G. Je to možno aj preto, lebo návrhy od M.Kusého a P. Paňáka majú tendencie vnášať do mesta akýsi poriadok. Vila je zakrytá sedlovou strechou bez tradičného detailu prekračovania obvodových stien a vytvára tak pevný geometrický útvar. Vila v tomto prípade pôsobí ako zhmotnená predstava domu na bývanie, domom ikonou, prípadne ako typický obraz rodinného domu. Vila G je vo svojej podstate prototypom architektúry racionalizmu a približuje tvorbu M. Kusého a P. Paňáka, ktorá práve sprevádza ich architektonické návrhy.

Spomínaná vila pôsobí napriek svojej výnimočnosti veľmi prirodzene. Slobodné narábanie s vnútorným priestorom a využitie rozmanitých stavebných materiálov, aj na to sa v ostatnom čase pokúsilo nadviazať čoraz viac architektov.

Prejdime však konkrétne k Vile G. Už samotná lokalita, kde sa vila nachádza je veľmi zaujímavá. Ide totiž o lono starého kameňolomu, ktorý sa rozprestiera medzi dunajskými ramenami a Karpatmi. Trochu odmeraný zovňajšok domu silne nadväzuje na bratislavský purizmus. Vtedy boli totiž vily miestnej elity zdržanlivo neprístupné, ale napriek tomu pohodlné a oplývali patričnou dávkou dôstojnosti. Zo spomínanej vily vyžaruje určitá vnútorná harmónia a možno povedať aj akási „symbióza“ s vonkajším prostredím. Aj napriek tomu, že Kusý a Paňák majú tendenciu vytvoriť ušľachtilé priestory, ktoré následne pôsobia trochu rezervovane až chladne (napr.: línie a plochy budovy NBS), kompenzujú to však organickým usporiadaním pozemku – ponechaná stará kamenná chata, miestne žulové skaly, drevený chodník, stromy a popínavé rastliny.

Požiadavka rodinnej blízkosti bola pretavená aj do priestorového rozvrhu domu, aj napriek tomu, že Vila G rozhodne nie je malým domom. Dôkazom rodinnej blízkosti je už vstupná halá, ktorá spája hlavné obytné podlažie zo spálňovým poschodím do jedného celku. Intimitu rodinného života zaručuje aj spôsob prepojenia exteriéru s usporiadaním vnútorných priestorov. Úzke prevýšené a v kuchyni horizontálne okenné otvory sú orientované do ulice. Ich výška osadenia nad úrovňou chodníka a geometria však značne eliminuje kontakt okoloidúcich s obyvateľmi domu. Otvorená je akurát zasklená stena do obytného priestoru, ktoré je ale nasmerovaná do ohniska kameňolomu. Úzke okenné otvory navodzujú dojem nedostatku denného svetla, či minimum kontaktu s okolitou zeleňou. Tento mylný dojem odbúrava vnútorný priestor, ktorý je zaliaty svetlom. Prispieva k tomu dvojica strešných okien a plocha zo sklobetónu na fasáde domu. V spálni sa zase cítite ako v korunách stromov a efekt umocňuje balkón, ktorý sa v lete mení na hniezdo v húštine kameňolomu. Priestory, ktoré zvýrazňujú objemnosť rodinných sídiel ako garáže, bazén a iné, sa nachádzajú v skrytom prízemí, či skôr suteréne. Fasády Vily G sú z anglickej lícovej tehly, ktoré takmer vôbec netreba udržiavať pre jej dokonale patinovaný povrch. Pre architektov znamenala v tej dobe primeraný a pritom pravdivý materiál pre povrchové úpravy. Stavebník zase oceňuje jej nenáročnosť a trvanlivosť. Strecha je prikrytá medeným plechom. Tu sa očakáva spoločné krásne starnutie stien a strechy. Architekti Kusý a Paňák sa so zaujatosťou venujú aj drobnostiam stavby. Nelipnú si však na prázdnom predvádzaní detailov stavby, ale na konštrukčnom riešení zdanlivo nepodstatných drobností, ktoré sú neviditeľnou podstatou domu. Práve tie tvoria už v úvode spomínanú sebavedomú samozrejmosť.

Na hrane severného úbočia bol architektmi navrhnutý prístrešok na záhradný nábytok a náradie. Je tvorený zo stĺpov z neotesaných dubových kmeňov, kamenných múrov a doštenej strechy. Ako sa raz vyjadril P. Paňák, ľudskú prácu a dotyk človeka cítiť z každej veci Bienfeldových domov. To mali práve Kusý a Paňák radi, preto aj múry prístrešku muroval z lomového kameňa Paľo Paňák vlastnoručne. Vila G vznikla v podstate ako fenomén gánok, ktorý M. Kusého a P. Paňáka fascinuje už dlhšie. Obdivujú pritom jeho estetiku stĺporadia a skúšajú, resp. testujú možnosti jeho ďalšieho využitia v architektúre, či už súčasnej alebo budúcej. Vila G bola preto dokonalá príležitosť, ktorej sa chytili. Stavebník chcel dom so stĺpmi, ktoré asi považoval ako symbol dôstojnosti a veľkoleposti. Architekti teda navrhli vilu ako gánkový dom a ukázali tak, ďalší vývojový stupeň gánku.

Zdroj

• Moravčíková H.: Vila G, G ako gánkový dom, ARCH, ročník 8, č. 1, január 2003