Synapsia (neurológia): Rozdiel medzi revíziami
dopl. |
štylistika |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{pozri|ostatných významoch|Synapsia|synapsii v neurológii}} |
|||
'''Synapsia''' (z [[gréčtina|gr.]] ''syn'' = spolu, ''haptein'' = chopiť) je miesto styku medzi [[neurón]]mi alebo medzi neurónmi a inými bunkami. Slúži na prenos [[vzruch]]ov z bunky do bunky, väčšinou jednosmerne. [[Plazmatická membrána]] synapsie je úzko špecializovaná a obsahuje špecifické [[receptor (fyziológia)|receptory]]. |
'''Synapsia''' (z [[gréčtina|gr.]] ''syn'' = spolu, ''haptein'' = chopiť) je miesto styku medzi [[neurón]]mi alebo medzi neurónmi a inými bunkami. Slúži na prenos [[vzruch]]ov z bunky do bunky, väčšinou jednosmerne. [[Plazmatická membrána]] synapsie je úzko špecializovaná a obsahuje špecifické [[receptor (fyziológia)|receptory]]. |
||
Verzia z 17:29, 16. júl 2011
Synapsia (z gr. syn = spolu, haptein = chopiť) je miesto styku medzi neurónmi alebo medzi neurónmi a inými bunkami. Slúži na prenos vzruchov z bunky do bunky, väčšinou jednosmerne. Plazmatická membrána synapsie je úzko špecializovaná a obsahuje špecifické receptory.
Delenie
Synapsie sa delia podľa miesta prepojenia na:
- axo-dendritické - k prenosu vzruchu dochádza z axónu na dendrit ďalšieho neurónu
- axo-somatické - prenos axón - telo neurónu
- axo-axónové - prenos axón - axón
- dendro-dendritické - prenos dendrit - dendrit
- somato-dendritické - prenos telo neurónu - dendrit
- somato-somatické
Podľa efektu na:[1]
- excitačné - stimulujú nejakú činnosť (prevod vzruchu, činnosť špecializovanej bunky)
- inhibičné - utlmujú nejakú činnosť
Zloženie
Synapsia sa skladá z 3 základných častí:
- presynaptickej,
- postsynaptickej,
- synaptickej štrbiny, ktorá sa nachádza medzi nimi.
Presynaptická časť je obvykle vakovito rozšírenou koncovou časťou axónu. Táto časť okrem mitochondrií a ďalších organel obsahuje predovšetkým synaptické vačky, nahromadené pri synaptickej štrbine. Potom čo šíriaci sa vzruch dosiahne túto časť neurónu, dochádza k aktivácií napäťovo ovládaných kalciových kanálov a vtoku Ca2+ do bunky. Zvýšená koncentrácia vápnika aktivuje proces exocytózy a zo synaptických vačkov sa do štrbiny uvoľňuje chemická látka – mediátor do synaptickej štrbiny.[1] Mediátor putuje synaptickou štrbinou, až dosiahne membránu postsynaptickej časti. Väzbou mediátora na jej receptory v nej dochádza k spusteniu kaskády procesov, ktorého výsledkom je vznik akčného potenciálu a ďalšie šírenie vzruchu. Prenos vzruchu je pomerne pomalý, trvá minimálne 0,5 ms.
Funkčné typy
Ak synapsie fungujú vyššie popísaným spôsobom, označujú sa ako tzv. chemické synapsie. Tieto prevládajú u človeka a vyšších stavovcov. Okrem chemických existujú ešte elektrické a zmiešané synapsie.
Elektrické synapsie umožňujú neobyčajne rýchly prenos vzruchovej aktivity medzi neurónmi. Presynaptická a postsynaptická membrána sú pri tomto type prenosu veľmi blízko (ich vzdialenosť je menšia ako 2 nm), čo umožňuje priamy prechod vzruchu. U cicavcov (Mammalia) sa tento typ vyskytuje iba zriedka (napr. v mozočku potkanov a mačiek).
Zmiešané synapsie predstavujú kombináciu chemickej a elektrickej synapsie. Je to zvláštny typ spojenia, kde sa na jednej a tej istej synapsie uskutočňuje chemický aj elektrický prenos vzruchu. Tento typ sa vyskytuje iba u nižších stavovcov (napr. v CNS rýb, v mozočku a mieche žiab a pod.).
Referencie
- ↑ a b KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)
Externé odkazy
Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.