Slabičné písmo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 16:25, 5. máj 2012

か

Slabika [ka] zapísaná japonskou hiraganou. Nedá sa rozoznať piktografický tvar a graféma predstavuje len zvuk, rovnaký v každom jazyku.

Slabičné písmo (iné názvy: slabikové písmo, sylabické písmo, sylabografické písmo, sylabografia, sylabár, sylabárium, slabičné/slabikové/sylabické/sylabografické abecedné písmo, slabičné/slabikové/sylabické/sylabografické alfabetické písmo, slabičná/slabiková/sylabická/sylabografická abeceda; znak takéhoto písma (alebo znak iného písma použitý v rovnakej funkcii) sa volá sylabogram, sylabograf, slabičný/slabikový/sylabický znak) má viacero podobných (ale odlišných) definícií:

a) písmo, v ktorom jeden znak (jedna graféma) reprezentuje jednu slabiku, a existujú v ňom separátne znaky pre všetky existujúce slabiky
b) písmo, v ktorom v ktorom jeden znak (jedna graféma) reprezentuje jednu slabiku (aj keď neexistujú separátne znaky pre všetky existujúce slabiky) (ďalšie synonymá: fonetické písmo, fonetické abecedné písmo, fonetické alfabetické písmo, fonetická abeceda)
c) bod b + abugida (ďalšie synonymá: polyfonémické písmo, polyfonematické písmo)
d) bod b + logosylabické písmo
e) bod b + spoluhláskové písmo

Symboly v slabičnom písme väčšinou predstavujú zvuk spoluhlásky (konsonant – K) nasledovaný zvukom samohlásky (vokál – V) alebo samostatné samohlásky. Dajú sa teda zapísať ako všeobecné symboly KV a V.

Slabičné písma sú vhodné na zápis jazykov, ktoré majú relatívne jednoduchú slabičnú štruktúru, ako práve japonský jazyk. Indoeurópske jazyky (vrátane slovenského jazyka) majú zložitú slabičnú štruktúru s relatívne širokou škálou rozličných samohlások a zhlukmi spoluhlások. (Napríklad predchádzajúca veta obsahuje slabiky typu K, V, VK, KV, VV, KVK, KKV, KVV, KKKV(K)!) Na zápis slovenčiny by sme potrebovali slabičné písmo so samostatným znakom pre každú možnú slabiku. Zatiaľčo v japončine sa vyskytuje len asi 100 rozličných slabík, v slovenčine je to pravdepodobne niekoľko tisíc.

Rozdiel voči abugide

Odlišnosť slabičného písma (hore definícia ad b) od abugidy je primárne tá, že neexistuje systematická grafická podoba medzi foneticky príbuznými slabikami. Znamená to, že napríklad znaky japonského slabičného písma Hiragana か (ka), き (ki), く (ku), け (ke) a こ (ko) nemajú nič spoločné, čo by naznačovalo ich spoločnú spoluhlásku (k-). Tým sa slabičné písmo odlišuje od abugidy, ktorá je typom hláskového písma.

Príklady

Norma ISO 15924 uvádza v kategórii slabičné písmo (hore definícia ad b): lineárne písmo A a B, cyperské písmo, japonské slabičné písma (t.j. najmä hiragana a katakana), na-si ke-pa, etiópske písmo, bamumské písmo, kpelle, loma (toma), mendské písmo, afaka, zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo (t.j. najmä kríjske písmo), čerokézske písmo, pahawh hmong, ioské písmo (loloské písmo), vajské písmo, woleai (karolínske písmo) a nü-šu.

Treba dodať, že klinové písma (ktoré sú tiež - zhruba od polovice 3. tisícročia pred Kr. - väčšinou jasne slabičné, aj keď obsahovali aj niektoré neslabičné prvky) majú v tejto norme zvláštnu kategóriu.

@@ Riadok 12: / Riadok 12: @@
 *e) bod b + [[spoluhláskové písmo]]
-V slabičnom písme zodpovedá jedna graféma jednej slabike. Usporiadaná sada takýchto grafém sa nazýva sylabár.
 Symboly v slabičnom písme väčšinou predstavujú zvuk [[spoluhláska|spoluhlásky]] (''konsonant – K'') nasledovaný zvukom [[samohláska|samohlásky]] (''vokál – V'') alebo samostatné samohlásky. Dajú sa teda zapísať ako všeobecné symboly ''KV'' a ''V''.
-V pravom slabičnom písme neexistuje systematická grafická podoba medzi foneticky príbuznými slabikami (aj keď v mnohých existuje grafická podoba medzi grafémami pre samohlásky). Znamená to, že napríklad znaky [[Japonsko|japonského]] slabičného písma [[Hiragana]] か (ka), き (ki), く (ku), け (ke) a こ (ko) nemajú nič spoločné, čo by naznačovalo ich spoločnú spoluhlásku (k-). Tým sa slabičné písmo odlišuje od abugidy, ktorá je typom hláskového písma.
 Slabičné písma sú vhodné na zápis jazykov, ktoré majú relatívne jednoduchú slabičnú štruktúru, ako práve [[Japončina|japonský jazyk]]. Indoeurópske jazyky (vrátane slovenského jazyka) majú zložitú slabičnú štruktúru s relatívne širokou škálou rozličných samohlások a zhlukmi spoluhlások. (Napríklad predchádzajúca veta obsahuje slabiky typu ''K, V, VK, KV, VV, KVK, KKV, KVV, KKKV(K)''!) Na zápis slovenčiny by sme potrebovali slabičné písmo so samostatným znakom pre každú možnú slabiku. Zatiaľčo v japončine sa vyskytuje len asi 100 rozličných slabík, v slovenčine je to pravdepodobne niekoľko tisíc.
+==Rozdiel voči abugide ==
-Príkladom slabičného písma je okrem japonskej [[hiragana|hiragany]] a [[katakana|katakany]] napríklad [[Mykény|mykénske]] [[Grécko|grécke]] [[lineárne písmo B]] alebo písma severoamerických indiánov. Medzi historické slabičné písma patria napríklad [[klinové písmo|klinové písma]] [[Blízky východ|Blízkeho východu]], ktoré obsahovali aj niektoré neslabičné prvky.
+Odlišnosť slabičného písma (hore definícia ad b) od abugidy je primárne tá, že neexistuje systematická grafická podoba medzi foneticky príbuznými slabikami. Znamená to, že napríklad znaky [[Japonsko|japonského]] slabičného písma [[Hiragana]] か (ka), き (ki), く (ku), け (ke) a こ (ko) nemajú nič spoločné, čo by naznačovalo ich spoločnú spoluhlásku (k-). Tým sa slabičné písmo odlišuje od abugidy, ktorá je typom hláskového písma.
+==Príklady ==
+Norma ISO 15924 uvádza v kategórii slabičné písmo (hore definícia ad b): [[lineárne písmo A]] a [[lineárne písmo B|B]], [[cyperské písmo]], [[japonské slabičné písma]] (t.j. najmä [[hiragana]] a [[katakana]]), [[na-si ke-pa]], [[etiópske písmo]], [[bamumské písmo]], [[kpelle]], [[loma]] ([[toma]]), [[mendské písmo]], [[afaka]], [[zjednotené kanadské aborigénne slabičné písmo]] (t.j. najmä [[kríjske písmo]]), [[čerokézske písmo]], [[pahawh hmong]], [[ioské písmo]] ([[loloské písmo]]), [[vajské písmo]], [[woleai]] ([[karolínske písmo]]) a [[nü-šu]].
+Treba dodať, že [[klinové písmo|klinové písma]] (ktoré sú tiež - zhruba od polovice 3. tisícročia pred Kr. - väčšinou jasne slabičné, aj keď obsahovali aj niektoré neslabičné prvky) majú v tejto norme zvláštnu kategóriu.
 [[als:Silbenschrift]]