Tepelný štít: Rozdiel medzi revíziami
d r2.5.1) (robot Pridal: pl:Osłona termiczna |
d r2.7.2+) (robot Pridal: hu:Hőpajzs |
||
Riadok 20: | Riadok 20: | ||
[[es:Escudo térmico]] |
[[es:Escudo térmico]] |
||
[[fr:Bouclier thermique]] |
[[fr:Bouclier thermique]] |
||
[[hu:Hőpajzs]] |
|||
[[it:Scudo termico]] |
[[it:Scudo termico]] |
||
[[ja:熱シールド]] |
[[ja:熱シールド]] |
Verzia z 12:42, 3. júl 2012
Tepelný štít je ochrana vesmírnych lodí a balistických striel navrhnutá ako ochrana proti vysokej teplote pri vstupe do atmosféry na telesách s atmosférou, ako sú Zem, Mars a Venuša.
V starších kozmických lodiach sa používal tepelný štít vyrobený z materiálu, ktorý má veľkú tepelnú kapacitu a teda sa ťažko zahrieva. Počas celého obdobia aerodynamického namáhania sa teda nezahrial dostatočne, aby došlo k poškodeniu kozmickej lode či sondy. Druhým spôsobom je ablačný štít, ktorý je z materiálu, ktorý sa pri prelete atmosférou v procese ablácie postupne odparuje. Vďaka tomu teplo neprenikne až k lodi. Tento tepelný štít má mnohé výhody, ale jeho hlavnou nevýhodou je, že sa nedá znova použiť.
Základom konštrukcie tepelného štítu raketoplánu sú keramické platničky a zosilnené uhlíkové panely. Tento štít je s nutnou údržbou mnohokrát použiteľný, ale je tiež pomerne krehký a málo dolný voči nárazom. Hoci menšie poškodenia a často aj straty niekoľkých doštičiek tepelnej ochrany raketoplán niekoľkokrát vydržal počas celej misie bez problémov, väčšie poškodenia na tepelne kriticky namáhaných miestach môžu viesť až ku katastrofe, ako sa ukázalo v prípade havárie raketoplánu Columbia.