Léno: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.2+) (robot Pridal: als:Lehnswesen |
|||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
||
Vazal musel najmä poskytovať svojmu pánovi vojenskú službu a pán mal povinnosť vazala ochraňovať. Neskôr pribudol rad rôznych iných služieb (štátna služba, súdna služba a podobne). Postupne vznikla spoločenská pyramída lénnych vzťahov, na vrchole ktorej |
|||
Vazal musel najmä poskytovať svojmu pánovi vojenskú službu a pán mal povinnosť vazala ochraňovať. Neskôr pribudol rad rôznych iných služieb (štátna služba, súdna služba a podobne). Postupne vznikla spoločenská pyramída lénnych vzťahov, na vrchole ktorej stál panovník ako prvotný "prideľovač" léna, pod ním rôzni šľachtici a duchovní, ktorí léno im pôvodne pridelené prideľovali ďalším osobám atď. Na najnižšom stupni pyramídy boli poddaní, ktorí dostali pôdu iba do užívania (nie ako léno) a za jej používanie odvádzali tzv. [[feudálna renta|feudálnu rentu]]. Lénny systém sa v Európe vyvinul najmä v jej západnej a strednej časti spojením rímskoprávnych, keltských a germánsko-slovanských prvkov družinového pomeru. Začiatky možno vidieť na sklonku Rímskej ríše, keď kolóni platili poplatok za prepožičanú pôdu. Klasickú podobu feudalizmus získal vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] v [[8. storočie|8.]]- [[9. storočie|9. storočí]]. Od konca [[stredovek]]u lénny systém postupne zanikal. Na Slovensku lénny systém existoval v [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskom kniežatstve]], na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] a najmä v [[Uhorsko|Uhorsku]] za vlády [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Posledné zvyšky lénnych vzťahov na Slovensku zanikli v roku [[1848]] resp. až [[1918]]. Podobné pomery ako v európskom stredoveku existovali aj v niektorých iných oblastiach sveta, napríklad v Japonsku tzv. [[han]]. |
|||
[[Kategória:Feudalizmus]] |
|||
[[Kategória:Stredovek]] |
|||
[[als:Lehnswesen]] |
[[als:Lehnswesen]] |
||
[[ast:Feudu]] |
[[ast:Feudu]] |
||
Verzia z 08:32, 23. október 2012
Léno (nem. Lehen; lat. feudum, beneficium) alebo feudum (v širšom zmysle) bol (najmä v stredoveku) pozemok alebo úrad (hodnosť) spojený s dôchodkami, udelený nejakou osobou či inštitúciou pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti (a spravidla bude poskytovať nejakú službu).
Terminológia
Osoba alebo inštitúcia, ktorá léno prijíma, sa nazýva lénnik alebo (najmä pre včasný stredovek) vazal alebo man (mohol ním byť nielen šľachtic, ale aj cirkevný hodnostár, kláštor, alebo biskupstvo). Osoba alebo inštitúcia, ktorá léno udeľuje sa nazýva lénny pán alebo (najmä pre včasný stredovek) senior alebo skôr pejoratívne aj feudál. Najvyšším lénnym pánom bol panovník. Vzťah závislosti medzi lénnym pánom a lénnikom sa nazýva lénny vzťah alebo (najmä pre včasný stredovek) vazalstvo či vazalský vzťah. Politicko-ekonomický systém lénnych vzťahov sa nazýva lénny systém. Niektorí autori stotožňujú pojmy lénny systém a feudalizmus (feudálny systém), ale u väčšiny autorov je feudalizmus širší pojem než lénny systém. Feudum v užšom zmysle je len léno udeľované dedične (v Európe od 9. storočia). Léno udeľované len doživotne sa nazýva benefícium.
Charakteristika
Vazal musel najmä poskytovať svojmu pánovi vojenskú službu a pán mal povinnosť vazala ochraňovať. Neskôr pribudol rad rôznych iných služieb (štátna služba, súdna služba a podobne). Postupne vznikla spoločenská pyramída lénnych vzťahov, na vrchole ktorej