Racionalizmus (filozofia): Rozdiel medzi revíziami
d sablonizacia |
d Robot: Adding Category:Články_bez_interwiki |
||
| Riadok 23: | Riadok 23: | ||
==Externé linky== |
==Externé linky== |
||
{{filit|fvr/racionalizmus.html}} |
{{filit|fvr/racionalizmus.html}} |
||
[[Category:Filozofické smery]] |
[[Category:Filozofické smery]] |
||
[[Category:Články bez interwiki]] |
|||
Verzia z 23:58, 3. máj 2005
racionalizmus
stanovisko rozumu, súbor filozofických smerov, ktoré do centra svojej pozornosti stavajú rozličné druhy rozumu (ratio), myslenie a um, racionalitu a logické usporiadanie vecí. Po nábehoch k objektivistickému racionalizmu v antike dochádza k systematizácii vlastného, subjektivistického racionalizmu v 17. storočí a v 18. storočí, a to najmä v dielach Descarta, Spinozu, Leibniza a Ch. Wolffa. Pascal, ako aj empiristi Locke, Hume, Condillac proti racionalizmu bojovali. O prekonanie protirečenia medzi racionalizmom a empirizmom sa vo svojej koncepcii kriticizmu zaslúžil Kant. Fichte, Schelling, Hegel sa opäť vracajú k objektivistickému racionalizmu či presnejšie k panlogizmu. Plne racionalistický je historický materializmus, pozitivizmus, pragmatizmus a od týchto filozofií závislé alebo nimi ovplyvnené myšlienkové smery súčasnosti: marxizmus, novopozitivizmus, logicizmus, fyzikalizmus.
Racionalizmus je spôsobom myslenia osvietenstva a zdieľa jeho optimizmus, pokiaľ verí v bezhraničné možnosti ľudského poznania. Racionalizmus uznáva iba dočasne, nie však principiálne neriešiteľné problémy. V poosvietenskom období sa výrazne stavala proti racionalizmu romantika, iracionalizmus ( Schopenhauer, Kierkegaard, Main de Biran, Nietzsche) a filozofia života ( Bergson, Dilthey), hoci nezriedka a nechcene v ňom sami neprestali väziť.
Za racionalizmus možno považovať každú doktrínu, ktorá z metafyzického hľadiska vyhlasuje, že nič neexistuje bez dôvodu a teda že nič nie je nepochopiteľné rozumom.
Externé linky
FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.