Emisivita: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
nový text |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
Emisivita absolútne čierného telesa = 1, emisivita ideálne zrkadla = 0. Emisivita reálnych povrchov je 0 < ε < 1. |
Emisivita absolútne čierného telesa = 1, emisivita ideálne zrkadla = 0. Emisivita reálnych povrchov je 0 < ε < 1. |
||
Spolu s emisivitou určujeme aj [[reflexivita|reflexivitu]]. Táto veličina určuje množstvo odrazeného žiarenia, je nepriamoúmerná emisivite. Súčet emisivity a |
Spolu s emisivitou určujeme aj [[reflexivita|reflexivitu]]. Táto veličina určuje množstvo odrazeného žiarenia, je nepriamoúmerná emisivite. Súčet emisivity a reflexivity je rovný 1. |
||
Emisivitu je možné určit experimentálne avšak pri meraní sa najčastejšie používajú tabuľky materiálov. |
Emisivitu je možné určit experimentálne avšak pri meraní sa najčastejšie používajú tabuľky materiálov. |
||
Verzia z 19:30, 13. december 2014
Emisivita je bezrozmerná veličina ktorá vyjadruje schopnosť povrchu telesa vyžarovať elektromagnetické žiarenie. Používa sa najmä pri meraní bezkontaktným infračerveným teplomerom a termokamerou. Označuje sa ε.
Emisivita absolútne čierného telesa = 1, emisivita ideálne zrkadla = 0. Emisivita reálnych povrchov je 0 < ε < 1. Spolu s emisivitou určujeme aj reflexivitu. Táto veličina určuje množstvo odrazeného žiarenia, je nepriamoúmerná emisivite. Súčet emisivity a reflexivity je rovný 1.
Emisivitu je možné určit experimentálne avšak pri meraní sa najčastejšie používajú tabuľky materiálov.